FOTO – ARCHÍV
Svetový, európsky stolný tenis sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia si nemožno predstaviť bez dlhoročnej jednotky v československej reprezentácii Milana Orlowského. Elegán, džentlmen a veľký bojovník zviedol za zeleným stolom množstvo bitiek so švédskym tímom Troch koruniek vedeným Stellanom Bengtssonom a neskoršie Waldnerom, s trojicou nezabudnuteľných maďarských kúzelníkov s malou loptičkou Klampárom, Gergelym, Jónyerom, s Chorvátom Šurbekom z bývalej juhoslovanskej reprezentácie, s maličkým francúzskym ľavákom Secretinom, Poliakmi Grubbom, Kucharským či s armádou Číňanov. Trojnásobný majster Európy a finalista majstrovstiev sveta je čerstvým päťdesiatnikom, ale raketu nezavesil na klinec a s chuťou preháňa za stolom aj o vyše tridsať rokov mladších hráčov. Kdo umí – umí.
Láska na celý život
Orlowski nebol supertalent, zato mal pevnú vôľu. „Stálo ma to veľa driny, ale mal som tú výhodu, že som stolnému tenisu celkom prepadol a dával som mu všetko. Určite to stálo za to, pretože vznikla láska na celý život,“ vraví hráč Sparty Praha a neskoršie nemeckých klubov TTC Jülich, Bayreuth, ktoré ho vyhlásili za víťaza ankety o Najlepšieho českého stolného tenistu 20. storočia. Hráč útočného štýlu s topspinovými údermi dal o sebe výrazne vedieť ako 21-ročný ziskom zlatej medaily v dvojhre na európskom šampionáte v Sarajeve ‘74, potom triumfoval na Európe ‘78 vo štvorhre s Maďarom Gergelym aj v mixe s Ilonou Uhlíkovou (1980), s Jindřichom Panským siahal po titule vo štvorhre vo finále na majstrovstvách sveta ‘85 a Československo reprezentoval aj na ME v Prahe ‘86. Dlhé roky sa udržal na špičkovej úrovni. „Venoval som sa svojmu telu, dbal som o životosprávu, relaxoval, trénoval,“ predostrel známy recept. Milan Orlowski štartoval dvanásť ráz na známom turnaji tuctu najlepších hráčov kontinentu TOP-12 a dvakrát (1977, 1983) ho vyhral. „Zo všetkých úspechov si najviac cením titul majstra Európy v singli po finálovom víťazstve nad Gáborom Gergelym. Len ťažko sa s tým dajú porovnať ďalšie dve prvenstvá vo štvorhre a v mixe. Aj striebro vo štvorhre na MS vo Švédsku bol výsledok, čo mal cveng. Mrzí ma však, že vtedy sme s Panským vo finále s domácimi hráčmi Appelgrenom a Carlssonom prehrali.“
Revolúciu priniesli poťahy
Za celé obdobie pri stolnom tenise zažil Orlowski mnohé úpravy pravidiel, už ako dôchodca v tomto športe hrá so zväčšenou loptičkou (od vlaňajška má priemer 40 mm namiesto 38 mm) a skrátené sety do 11 (namiesto do 21). „Počas mojej kariéry bolo dosť zmien, ale ani nedávne zväčšenie loptičky neznamenalo takú revolúciu, ako keď v sedemdesiatych rokoch vstúpili na scénu nové materiály. Bolo to niečo strašné. Nikto nechápal nečakané rotácie loptičky a diváci mali dojem, že sme zo dňa na deň zabudli hrať stolný tenis. Keď si väčšina hráčov na poťahy zvykla, prišiel servis za telom a nový šok. Myslím si, že konkrétne tieto dve pravidlá nášmu športu dosť ublížili,“ vyslovil sa na tému pravidiel.
Orlowski odtiahol v reprezentácii viacero sezón s Panským, ktorý je o osem rokov mladší, a obaja po svojich najlepších hráčskych rokoch lákajú divákov do hľadísk na stolnotenisových exhibíciách. Žonglujú s loptičkou, v dlhých výmenách ju vracajú na súperovu polovicu stola aj z najnemožnejších situácií, vyvolávajú salvy potlesku. Zabávali už ľudí na Tahiti, na Faerských ostrovoch, v Austrálii či v Katare. „Diváci vidia, že i na prvý pohľad úsmevná exhibícia vyžaduje veľké umenie a po jej skončení máme úplne prepotené tričká,“ zhodnotil Orlowski celosvetové vystúpenia. Možno sa ich raz dočkáme aj na Slovensku, kde sa stolný tenis na vrcholovej úrovni po rozdelení federácie stal miniatúrnym športom.
Aj Grman sa učil pri legende
Dnes sa Orlowski venuje biznisu, s bývalým klubovým spoluhráčom Pavlom Ovčaříkom zastupuje v Česku firmu so stolnotenisovými potrebami. A popritom trénuje, hrá majstrovské zápasy. „Povedal som si, že kým cítim zodpovedajúcu výkonnosť, nemá cenu s tým prestať. Kto vie, či to vôbec niekedy dokážem,“ zamyslel sa športovec s poľskými koreňmi. Najnovšie prepadol golfu, ihrisko má hneď pri svojej chate v Novej Bystřici, za dva roky sa dostal na hendikep 17. S Janom-Owem Waldnerom, o ktorom s obdivom vraví ako o hráčovi, čo sa narodí raz za sto rokov, má vraj v stolnom tenise pasívnu bilanciu a chce ju vyrovnať na golfovej tráve.
Zo slovenských stolných tenistov zažil Orlowského éru v Prahe medailista z ME Štefan Kollárovits, keď Milan ako mladík prichádzal do vrcholového športu, a taktiež Milan Grman, ktorý ako junior prestúpil v roku 1983 z Topoľčian do Sparty Praha a pripravoval sa so žijúcou legendou v jednom klube. M. Grman: „Orlowski bol pre nás mladých spočiatku ako hráč z inej planéty. Často si v albume obzerám jednu fotku z turnaja v Prešove, kde sa ako žiak šťastne usmievam po boku tohto stolnotenisového velikána. A potom sme sa stretli v Sparte. Nám mladým bol vzorom, popri trénerovi Ludvíkovi Vyhnanovskom ma aj on v príprave mnohé naučil. Obdivoval som jeho húževnatosť, profesionálny prístup. Bol všestranným športovcom, vždy sa udržiaval v kondícii. Preto ma neprekvapuje, že v päťdesiatke si ešte zahrá vo štvrtej nemeckej lige.“
