BRATISLAVA – Najnovšie štúdie podporili predpoklad, že výskyt ľudského variantu choroby BSE – Creutzfeldovej-Jakobovej choroby súvisí so stravovacími návykmi.
V mieste vysokého výskytu tejto choroby totiž vyšlo najavo, že ľudia tam častejšie konzumujú mleté hovädzie potraviny, zatiaľ čo jedenie výsekového mäsa (svaloviny) tam spotrebitelia neobľubujú.
Mleté hovädzie potraviny jedli tamojší ľudia v podobe kebabov, mäsových pirohov, párkov, klobás či hamburgerov obsahujúcich zapracované vnútorné orgány z dobytka.
Medzi týmito vnútornosťami bývajú zväčša i časti identifikované vedcami ako najrizikovejšie z hľadiska prenosu nákazy BSE na človeka – mozog, miecha, slezina, črevo, mechanicky zoškrabované mäso z chrbtice so zvyškami miechy, retina a týmus. V nich sa pôvodca choroby prión hromadí najviac.
Zároveň sa ukázalo, že riziko prenosu BSE na človeka neexistuje medzi ošetrovateľmi hovädzieho dobytka alebo v zoologických záhradách, kde sa už tiež objavili zvieratá s touto chorobu, ani medzi chovateľmi mačiek (v Británii sa nakazilo vyše 200 mačiek). Povedala to pracovníčka Ústavu klinickej a preventívnej medicíny Eva Mitrová.
Na ľudskú obdobu choroby šialených kráv zomrelo doteraz vo svete sto ľudí. Skúmaním ich stravovacích návykov sa zistilo, že sám spotrebiteľ môže výberom svojej stravy veľa ovplyvniť. „Nie je jedno, čo a aké potraviny prijímame, ani to, ako sú spracované,“ povedala Mitrová. „Dôležitá je navyše dávka nakazenej potraviny.“ Na infikovanie chorobou teda nestačí náhodne niečo skonzumovať, muselo by toho byť veľmi veľa.
Po zistení BSE v Čechách slovenskí hygienici, veterinári a potravinárska inšpekcia prekontrolovali značnú časť z tisícok predajní, skladov a stravovacích zariadení a zadržali podozrivé české mäsové výrobky, prípadne produkty nejasného pôvodu. Hlavný hygienik SR Ivan Rovný však pripustil, že aj po včerajšku, keď bol termín na stiahnutie všetkých rizikových tovarov, zostanú ešte neskontrolované prevádzky.
V týchto dňoch dostávajú hygienici od výrobcov a riaditeľov množstvo faxov, v ktorých sa dokazuje zdravotná neškodnosť výrobkov. Faxy však podľa Rovného nie sú akceptovateľné, lebo nie sú právne záväzné.
Výrobcovia, ktorí dodajú právoplatné vyhlásenia o zložení a pôvode svojich produktov, majú nádej na ich opätovné uvoľnenie do predajnej siete. Podľa TASR tak napríklad včera uvoľnili hygienici v Trenčianskom kraji asi polovicu pozastavených výrobkov do distribúcie, pretože výrobcovia Vitana, Hamé, Nestlé, Kostelecké uzeniny a Veseko dokázali bezpečnosť svojej produkcie z hľadiska BSE.
TÁŇA RUNDESOVÁ
