BRATISLAVA 16. septembra (SITA) - Summit predsedov vlád Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) poukázal na problém, o ktorom sa slovenský občan doteraz nedočítal. Je ním nezlučiteľnosť členstva v Európskej únii a inej obchodnej organizácii vrátan
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
e CEFTA, píše v komentári denník SME. Tento mechanizmus stratí vstupom do únie význam. Členovia CEFTA sa totiž budú do EÚ dostávať po jednom, pričom pri niektorých nie je ani len viditeľný horizont pristupovania. Podľa väčšiny vedúcich delegácií je tento problém rýdzo technický – všetci podčiarkli význam CEFTA a vyslovili sa za jej zachovanie. To však zďaleka nie je ohrozené. Ak zo siedmich súčasných členov piati vstúpia do únie, budú medzi sebou obchodovať na základe pravidiel voľného obchodu v únii. K zostávajúcim dvom členom však už v januári formálne pribudne Chorvátsko. Úplný zánik CEFTA by podľa SME nastal až vtedy, keď by do únie vstúpilo aj Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko (prípadne aj Juhoslávia). To by už nastal stav, ktorý by organizáciu ako takú poslal zaslúžene do krajiny pekných spomienok. Stačí, ak sa pozrieme na vlečúce sa rokovania okolo uznávania certifikátov a skúšok a hneď vidno, čo všetko sa kandidáti naučia pred vstupom do EÚ. Pravdepodobne takéto skúsenosti urobili z krajín V 4 a Slovinska skúsenejších a najpripravenejších kandidátov. Ak by CEFTA nebola dobrá na nič iné, aj tak by mala svoj význam. Dá sa považovať za tréningové pole spolupráce vyššieho formátu, uzatvára SME. Európska únia v piatok predložila zoznam amerických tovarov, ktoré môžu byť predmetom odvetných sankcií v hroziacej historicky najväčšej obchodnej vojne medzi dvoma celosvetovými veľmocami. Ako v tejto súvislosti píše Pravda, stovky tovarov od žuvačiek cez zeleninu a škrob až po časti jadrových reaktorov dovážaných z USA môže Európska únia zaťažiť novými clami, pretože Washington porušuje svojím daňovým režimom globálne obchodné pravidlá. Hoci hodnota tovarov na európskom zozname dosahuje až 14 miliárd dolárov, Brusel má právo uvaliť sankcie len vo výške štyroch miliárd. V nasledujúcich 60 dňoch budú členovia únie spolu so zástupcami európskych firiem vyberať zo zverejneného zoznamu pre Washington najcitlivejšie tovary, ktorých hodnota nepresiahne maximálnu hranicu. Obe strany však zatiaľ nehovoria o skutočnom využití odvetných sankcií. Podľa Roberta Zoellicka, obchodného splnomocnenca prezidenta USA Georgea Busha, by "taký krok odpálil nukleárnu bombu vo svetovom obchodnom systéme". Zverejnením zoznamu sa Brusel snaží vyvinúť na Washington maximálny tlak, aby svoj škodlivý daňový režim, ktorý zvýhodňuje veľké americké koncerny vyvážajúce tovary na starý kontinent, upravil. Washington stále čelí aj ďalšej hrozbe odvetných sankcií z Bruselu za ochranné clá, ktoré v marci tohto roka zaviedla Bushova administratíva na dovoz ocele do Spojených štátov. Oceliarske firmy sú pritom dôležité pre jesenné voľby, keďže zamestnávajú desaťtisíce Američanov v štátoch, kde republikáni budú o volebné víťazstvo tesne bojovať. Prípadné rozpútanie obchodnej vojny medzi dvoma hlavnými ekonomickými veľmocami by malo vážne dôsledky tak pre USA, ako aj pre Európsku úniu. Washington aj Brusel by síce zvýšili ochranu domácich firiem, súčasne by však narástli ceny dovážaných tovarov, čo by pocítili obyvatelia aj celá ekonomika, uzatvára Pravda. Rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová, zúčastňujúca sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, v nedeľu uviedla, že aj napriek vládnej kríze v Rakúsku a vyhláseniu nových volieb sa bude Viedeň pridržiavať plánovaného termínu rozširovania Európskej únie, informujú Hospodárske noviny. "Do 24. novembra, keď sa u nás uskutočnia voľby, budeme mať vládu schopnú riadiť štát a rokovať a po tomto dátume sa to nezmení," cituje denník z jej vyhlásenia. V Rakúsku spôsobil v sobotu korutánsky premiér Jörg Haider ďalší šok, keď vyhlásil, že sťahuje svoju kandidatúru na post predsedu Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Stranu, ktorá vládla v koalícii s ľudovcami, tak uvrhol do ešte hlbšej krízy. Svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdením, že by ako stranícky šéf nemohol presadiť svoju líniu. Týkať sa to má najmä otázky daní, "Rakúsku prijateľného" rozširovania Európskej únie či reštriktívnej politiky voči cudzincom. Hospodársky denník na svojej titulnej strane informuje, že prístup slovenských firiem k zdrojom predvstupového podporného programu pre rozvoj vidieka a poľnohospodárstva - SAPARD, by mal byť už podstatne uľahčený. Slovenská rovnomenná agentúra by do konca roku 2004 chcela z tohto programu ponúknuť vidieckemu sektoru približne tri miliardy korún. Ako pre denník povedal generálny riaditeľ Sekcie európskej integrácie Ministerstva pôdohospodárstva SR Ľubomír Miček, zmiernenie podmienok spočíva vo zvýšení maximálnej úrovne celkovej zadlženosti našich firiem z pôvodných 60 % aktív na 70 %. Rentabilitu ich príjmov nebude Európska únia požadovať na úrovni vyše dvoch percent, ale stačiť bude prekročenie 1-percentnej hranice. "Ak niektorá firma v predchádzajúcom období investovala do rozvoja, požičala si na kúpu nových liniek a technológií a dlh ešte nesplatila, pričom zistí, že aktíva má zaťažené na 60 %, podľa pôvodných podmienok by nemohla predložiť projekt v rámci SAPARD-u. Potom sme sa však poradili s našimi bankami a Európskou komisiou a usúdili sme, že podmienky sú ešte stále dosť tvrdé a podniky zaťažené do 70 % stále ešte životaschopné. Má to logiku. Veď podnik, ktorý investoval, má technológiu umožňujúcu vyrábať predajný produkt. Ak techniku naplno využije, tak peniaze dokáže vrátiť." Ako uviedol Ľ. Miček, v súčasnosti je v rámci SAPARD-u predložených 44 projektov, z nich už 12 v štádiu zmluvy. Tí dvanásti už môžu začať na projektoch konkrétne pracovať. To znamená, že podnikateľ môže napríklad kupovať potrebné vybavenie, začať s realizáciou svojho zámeru. Len čo už má určitú časť faktúr na nakúpenie zariadení, materiálu či technológie, môže začať s účtovaním a pokračovať s ďalšou fázou realizácie projektu.