ke noviny a odpovedal na otázky.
„Podpíšete sa mi?,“ zastavil ho mladý muž. „Prečo chcem podpis? Možno to bude podpis slovenského premiéra,“ smial sa spokojne, keď predseda KDH vyhovel jeho želaniu.
„Mali by ste častejšie chodiť medzi ľudí, nielen pred voľbami. Dnes je vás tu viacej ako paradajok,“ oboril sa na politikov KDH postarší pán.
„Z vašich sľubov sa nenajeme, urobte konečne niečo pre východ. Slovensko nie je len Bratislava.“
Pavol Hrušovský ho počúval a pokojne vysvetľoval, že program KDH je prospešný pre všetkých občanov bez ohľadu na to, v ktorom regióne bývajú. „Boli sme to my, kto trval na znížení daní a odvodov. Našou prioritou je zavedenie rovnej dane, čo pocíti na vlastnej peňaženke každý občan. Máme viacero návrhov na pomoc rodinám, na zníženie nezamestnanosti. Prečítajte si náš program,“ podal mužovi noviny KDH. Ten si ich vzal, podal Hrušovskému ruku a odchádzal so slovami: „Aj tak vás voliť nebudem.“
O chvíľu sa Pavol Hrušovský ocitol v objatí dvoch zrelších dám, ktoré ho spontánne vítali v Košiciach.
„Tešíme sa, že vás môžeme vidieť naživo. Nikdy nezabudneme, ako ste museli Migaša vyučovať, ako sa vedú schôdze parlamentu. Ste profík,“ prekrikovali sa usmiate dámy.
Priamy kontakt s ľuďmi je prioritou tohtoročnej kampane KDH. „Je to náročný spôsob, ale veľmi poučný. Ulica má totiž obrovskú výpovednú hodnotu, tu sa stretnete s nespokojnými, ale aj s veľmi spokojnými ľuďmi. Niekedy stačí vysvetliť si veci a už vyzerá názor občana inak. Osvedčili sa nám aj návštevy krčiem, kde sa zďaleka nestretávajú len nejakí alkoholici. Veľa dôležitých informácií sme získali práve tam,“ hovorí Hrušovský.
