Na rozdiel od svojho predchodcu, ktorý parlamentu vracal zákony iba v prípade, keď mal pochybnosti, či sú v súlade s ústavou, Rudolf Schuster ich vracia aj vtedy, keď má na jednotlivé ustanovenia iný názor ako poslanci. Od roly prezidenta ako garanta riadneho chodu ústavných orgánov štátu prešiel dnešný prezident do roly činiteľa, ktorý sa pokúša do chodu ústavných orgánov aktívne vstupovať a uplatňovať v nich svoj politický názor.
Vládni politici sa k úsiliu hlavy štátu priamo a osobne ovplyvňovať ustanovizne a inštitúcie, ktoré sú od prezidenta nezávislé, stavali odmietavo a kriticky. Ambície prezidenta otvorene podporoval predseda strany Smer Robert Fico.
Keď sa pred rokom Rudolf Schuster vrátil z poľskej Krynice s predstavou, že by mal byť hlavným koordinátorom integrácie krajiny, oslovil v tomto duchu Kukanovo ministerstvo. Keďže ministerstvo nereagovalo, iniciatívy sa chopil predseda Smeru. Robert Fico navštívil prezidenta, aby ho naliehavo vyzval, nech sa stane hlavným koordinátorom integračných krokov štátu, čo Rudolf Schuster hneď aj privítal… O mesiac neskôr zaradil Fica do delegácie, ktorá navštívila Ruskú federáciu - prezidentovi Putinovi ho predstavil ako nádejného budúceho premiéra a dobrého priateľa Ruska.
Na otázku, či sa môže Fico, s ktorým má úzke kontakty, stať budúcim predsedom vlády, prezident odpovedal, že sa s Ficom stretáva „najmenej zo slovenských politikov“ a že nemá dôvod, aby s ním bol v „nejakom úzkom vzťahu“. Faktom však je, že zmena prezidentovho názoru na to, ako sa má zachovať po voľbách, nastala práve vtedy, keď aj Fico dospel k záveru, že prezident by nemal čakať na dohodu politických strán, ale mal by poveriť zostavením vlády víťaza volieb, potom druhého v poradí a potom ďalšieho. Táto hra na poverovanie, ak na ňu prezident pristúpi, má pomôcť Ficovi, aby sa stal predsedom vlády.
