HUDBA: Islandské očakávania
Quarashi: Jinx. Columbia / Sony 2002
Z nehostinnej krajiny s vysokou spotrebou alkoholu a sušených smradľavých rýb k nám zaujímavej muziky dorazilo dosť. Koncom osemdesiatych rokov The Sugarcubes a Björk, neskôr Gus Gus, Sigur Rós, Múm, počuť budeme zrejme o The Funerals či Trabant. Dosiaľ všetci úspešní Islanďania nebojácne experimentovali, nesnažili sa preraziť za každú cenu a ak sa im to podarilo, tak prostredníctvom malých, nezávislých značiek. Stačili talent, nápad a nadšenie ako z rozprávky. Štvorica z Reykjaviku Quarashi z tohto vzorca mierne vytŕča. Od počiatku ju vydáva vydavateľský gigant a hoci nejde o nezaujímavú hudbu, dobrodružná je najmä ako informácia o exotickom pôvode, a tak trocha zaostáva za vyššie menovanými „islandskými očakávaniami“. Zaujímavé to začína byť hlavne vtedy, keď na scénu vstúpi sexi islandčina (Tarfur) alebo prvok pre hip-hop a crossover nie typický, napríklad úryvok z Prokofievovho baletu Peter a vlk či hosťujúci členovia komorného kvarteta.
Quarashi nemajú schopnosť ohúriť, ale ani touto LP si Island vo svete hanbu neurobí. Škoda, že nás s ním okrem alkoholizmu nič nespája.
HODNOTENIE: ***
FILM :Trpkosť aj smiech
Výlet. ČR 2002. Scenár a réžia: Alice Nellis. Hrajú: Iva Janžurová, Theodora Remundová, Sabina Remundová, Igor Bareš, Naďa Kotršová, Jakub Chrbolka
Koncentrácia na zdanlivo drobné problémy zdanlivo drobných ľudí je chválou českého filmu posledných rokov. Výlet bravúrne zachytáva onú slávnu českú rodinku, takú istú v jej Rakovníku ako kdekoľvek inde. Presne odpočutými dialógmi, majstrovskými scénami každodenných lapálií. Darí sa jej to, čo je métou všetkých filmov tohto typu: na chvíľku zabudnete, že je to film. Skvelé sú kresby postáv, dvoch vydatých dcér Ilony a Zuzany, ich matky aj babičky, a tiež Pavla, manžela jednej z dcér. Rodina vyráža na Slovensko pochovať hlavu rodiny.
Téma ťažká, lebo hrozí obyčajnosťou a na druhej strane sentimentom: ľudia, ako matka, ktorú vynikajúco hrá Iva Janžurová, čo všetkým vylepšuje život: myslia to s každým dobre, snažia sa pomáhať, ale zároveň im to nevychádza a obracia sa to proti nim. „Ty sa so mnou nudíš,“ dovtípi sa Pavel, keď pochopí, prečo ho Zuzana podvádza s nejakým bohémom. Nellis patrí vďaka za to, že vie ukázať, že obyčajný Pavel nudný nie je. Tých dvoch však nenecháva trápiť tak, ako by ich potrápil život. Vo filme stačilo vo vhodnej chvíli zapadnuté auto, všetko sa vyriešilo rýchlo a úsporne.
Film bojuje s problémom, ktorý mladej Alice Nellis vlastne ani nemôžeme až tak dôrazne vyčítať, ním sú totiž zaťažené všetky ostatné české filmy, a napriek tomu sú nimi všetci nadšení - kolegovia, kritici, diváci. Drobnokresba takzvaných drobných ľudí akoby si automaticky žiadala ružový filter. Akoby scenáristi a režiséri v strachu z diváckeho neúspechu narýchlo pretreli tie prihlboké príbehy na veselšie. Vždy pár milých vtipov a ku koncu trochu morbídna fraška.
Výlet je dobrý film, ale práve preto mu nemôžeme tak ľahko odpustiť, že nebol ešte lepší, keď k tomu mal tak blízko. Alice Nellis sa v tom trošku podobá na postavu, ktorú hrá Iva Janžurová: tak hrozne chce, aby boli všetci spokojní, až tým niekoho naštve. Chvíľku tŕpnuť, chvíľu sa zasmiať, tak to nakoniec v živote naozaj chodí, lenže namiesto aby sme z kina odišli zasiahnutí príbehom, ktorý by nám nedovolil zaspať, odnášame si len pocit, že sme videli dobrý film.
HODNOTENIE:****
VÝTVARNÉ UMENIE: Striptíz pre ženy v domácnosti
Katharina Bosse: New Burlesque. Galerie Heidi Reckermann, Kolín
Nemecká fotografka Katharina Bosse priviedla pred objektív tanečnice v štýle päťdesiatych rokov, so žiarivými flitrami a vejúcimi boa. Nezvyčajné striptérky kriesia dávnu minulosť, ale v rámci svojej produkcie sem-tam aj poutierajú prach.
Pre umelca je najpríjemnejšie, keď narazí na tému len tak mimochodom. Katharina Bosse, napríklad, vošla do baru, v ktorom „sestry Fontani“ predvádzali, čo pre nich znamená burleska. Revival striptízu v štýle päťdesiatych rokov. „Vtedy to bolo varieté, naproti tomu dnes je to skôr domácka, svojpomocná šou.“ Žiadny majiteľ nočného klubu dnes neposiela dievčatá na scénu, ani neinkasuje, ale ony samy si inscenujú svoju šou: svoju scénickú osobnosť, s pomocou kostýmov a choreografie. Niektoré sa pritom vyzliekajú, niektoré nie. Keď si jedna z nich pri utieraní prachu odloží šaty, Bosse to vníma jednak ako paródiu žien v domácnosti, ale aj ironickú hru na diskusiu o emancipácii.
V máji minulého roka bola Festivale burlesky v New Orleanse a začala fotografovať tanečnice v kostýmoch. Tridsať z týchto záberov momentálne vystavuje v Kolínskej galérii. Dôležitý bol pre ňu výber, lebo tu nejde o dokumentáciu. Chce ukázať to, čo je „mimo vnímania a zobrazovania“, to, čo tanečnicami skutočne hýbe, aj keď si toho nemusia byť celkom presne vedomé. Fotografie burleskných tanečníc, ako stoja na lúke pokrytej smeťami, na parkovisku alebo pred vchodom do domu, prebúdzajú asociácie s úplne nežiarivou všednosťou.
HODNOTENIE: ****
Autor: DANIEL BALÁŽ, TOMÁŠ KARGER
