FOTO - Archív
Na obligátnu otázku, či si prítomná nevesta berie prítomného ženícha za svojho zákonitého manžela, bude si ho milovať a ctiť, „pokiaľ ich smrť nerozdelí“, zaznelo z úst budúcej mladomanželky jednoznačné „nie“.
Pritom všetko prebiehalo podľa zvyčajného plánu: do sobášnej siene vstúpil slávnostne odetý svadobný pár, držiaci sa zaľúbene za ruky, nechýbali svadobní hostia ani romantická hudba na začiatku obradu.
„Všetko naznačovalo šťastnú budúcnosť dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli pre spoločnú cestu životom,“ povedal matrikár Franz Höller.
Stačilo však pár sekúnd na to, aby šťastný ženích dopadol rovno na tvrdú zem. Po nevestinom „nie“ zbledol ako krieda a neveriacky hľadel pred seba.
Matrikár si v prvom momente myslel, že nevesta je nervózna, a tak svoju otázku zopakoval. Odpoveď však bola rovnaká. Prekvapenému úradníkovi nezostalo nič iné, len obrad prerušiť a pozvať pár do osobitnej miestnosti. Ani po polhodinovom rozhovore sa však nevesta nenechala presvedčiť a trvala na svojom rozhodnutí.
Ohrdnutý ženích sa zachoval statočne a nepovedal ani slovo. Bolo však na ňom vidieť, že je šokovaný. Poučenie z tejto historky je jasné: lepšie „nie“ pred svadbou ako „áno“ pred rozvodovým súdom.
