cia. Alebo inými slovami – menej je viac. Slogan, ktorým sa riadi aj bratislavský ateliér architektúry a dizajnu – Štúdio K.F.A.

„Nespočetne veľakrát mi bola položená otázka, čo skrýva skratka troch písmen K.F.A. Ja som nespočetne veľakrát hľadal spôsob uniknúť pravdivej odpovedi, charakterizujúc význam týchto slov, že je to jediné tajomstvo, čo mám,“ hovorí riaditeľ a zároveň hlavný architekt štúdia Norbert Šmondrk (1966), ktorý spolu s Katarínou Schwarzovou a bratom Alexandrom Šmondrkom pred desiatimi rokmi K.F.A zakladal. Hoci Norbert Šmondrk o svojom tajomstve nič nepovie, jedno vie určite. Do kompromisov nikdy nešiel.

S vylúčením extrémov

Štúdio K.F.A. má v súčasnosti už dvadsaťdva stálych zamestnancov, ktorí napĺňajú ideál o kráse v jednoduchosti. Nesporné úspechy sú pre Norberta Šmondrka príjemné, ale rovnako motivujúce sú aj prehry.

„Aj prehra je poznatok, ktorý je niekedy dôležitejší ako výhra. Prehra totiž často viac motivuje a núti rozmýšľať. Občas si myslím, že ten, kto iba vyhráva, je v podstate nešťastný, lebo nemá možnosť konfrontácie z pohľadu reálneho stavu veci. Optimálne je pohybovať sa v normále bez zbytočného extrému. Každý extrém je nezdravý, hoci samé výhry by sme si určite všetci v štúdiu želali.“

Norbert Šmondrk je životný optimista a necháva život voľne plynúť. Nerád hodnotí, čo je dobré a zlé, pretože architektúra nie je šport, ktorý ľudí rozdeľuje na víťazov a porazených. „Môj pedagóg z vysokej školy profesor Majzlík raz povedal, že definovať, čo je architektúra, je veľmi obtiažne. Aj po pätnástich rokoch s ním súhlasím. Mám rád harmóniu obsahu a formy, rešpektujúce logiku a racionalitu. Prikláňam sa vo svojej tvorbe k jednoduchším formám architektúry, ale nezavrhujem dekoratívne smery v architektúre. Práve v rozmanitosti architektúry je krása a „šťava“ mesta, dediny, ulice – jednoducho prostredia, v ktorom žijeme. Architektúra okrem estetických kritérií a hodnôt musí napĺňať i praktické ľudské potreby. Inak by nebol dôvod.“

Pravidlá hry

Balneoterapia vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch, Dom Štúdia K.F.A. v Bratislave, polyfunkčný dom NAY-CPT v Piešťanoch, súťaž na polyfunkčný dom na Hodžovom námestí v Bratislave, projekt na Kongresové centrum pre Úrad vlády SR, množstvo interiérových realizácií po celom Slovensku. Desať rokov K.F.A. počíta s niekoľkými desiatkami realizácií a so súťažnými projektmi po celom Slovensku.

Norbert Šmondrk však nepreferuje jednu na úkor druhej. Zaujíma ho kreativita a stavebný proces, pri ktorom môže ovplyvňovať výsledok. Architektúra skrýva množstvo podmienok, ktoré mnohí ľudia „zvonku“ nepoznajú, ale on sa nechce na tieto podmienky vyhovárať.

„Nikdy som nemal pocit, že by som niekedy išiel do väčšieho či menšieho kompromisu. Architektonická tvorba je výsledok komunikácie nielen architekta a objednávateľa. Podmienky, v ktorých architektonické dielo vzniká, sú súčasťou jeho tvorby a jeho východiskovými faktormi. Ak ich nedodržíte alebo sa s nimi nedokážete popasovať, výsledok musí byť zákonite nevyvážený. V tomto kompromisy neexistujú. Sú to pravidlá hry. Keď ich niekto nie je ochotný rešpektovať, nemal by sa hry zúčastňovať.“

Aj Slovensko má

čo ponúknuť

Podľa Norberta Šmondrka je architektúra odrazom spoločnosti. Rôznorodosť spoločnosti sa premieta do mnohoštýlovej architektúry. Ľudia reagujú na predchádzajúci stav a tak je to aj v architektúre. „To je prirodzené, ale výchylka od normálu je stále veľká,“ hovorí Šmondrk. „Od jedného mantinelu nás to odhodilo k druhému. Slovenská architektúra je v dotyku silných vplyvov zo zahraničia, ktoré často bez rozvahy, kontextu a logiky prenáša do prostredia, ktoré nie je autentické. Ale napriek všetkému si myslím, že aj tu vzniká kvalita porovnateľná so zahraničím. Ani vonku nie je dobrá architektúra na každom rohu, ale sa za ňou cestuje. Keď sa pozrieme na zahraničné časopisy propagujúce dobrú architektúru, vidíme, že sa tak deje prevažne na objemovo menších dielach. Míľnikom nemusí byť ani zďaleka päťstometrový mrakodrap.“

Za jeden z výrazných počinov slovenskej architektúry 90. rokov považuje Norbert Šmondrk vilu Srtis od Free Artu situovanú pod bratislavskou Kolibou, architektov Jozefa Ondriaša a Juraja Závodného. Túto stavbu označuje ako dôležitú pri presadzovaní aj iného architektonického názoru, ako bol i je porevolučný „rakúsko-nemecký muškátový romantizmus“.

ĽUDO PETRÁNSKY