FERO FENIČ je známym dokumentaristom a producentom. V posledných rokoch častejšie spájame jeho meno s Febiofestom, medzinárodnou prehliadkou filmu, televízie a videa. V Prahe sa začala túto stredu, odtiaľ sa presunie do ďalších jedenástich českých miest a od 19. februára do 4. marca navštívi slovenské kiná a filmové kluby.

Pražský Febiofest je z roka na rok bohatší na zahraničné filmy. Tento rok nechýba kinematografia zo žiadneho kontinentu. Prečo sa na Slovensko dostane prevažne len česká produkcia?

„Pripadá mi absurdné voziť na Slovensko maďarské alebo poľské filmy, ktoré si sem svoju cestu nájdu inak. Momentálne by sme mali pomôcť predovšetkým českým filmom, pretože od rozdelenia republiky sa mnohé z nich do slovenských kín nedostanú. Tradícia kultúrnych vzťahov, napojenie laických i odborných divákov sú historicky dokázateľné a logické. Tento pocit žije na Slovensku intenzívnejšie ako v Čechách. Český štát sa o českú kultúru nestará, a tak my suplujeme jeho kultúrnu politiku.“

Aspoň finančne na to prispieva?

„Nie, práve naopak, naše úsilie je spochybňované najmä v súčasnej situácii okolo Českej televízie. Politici označili postoj nezávislých producentov za chránenie vlastných záujmov. Nevedia si predstaviť, že by sme mohli robiť niečo len pre radosť.“

Slovenský Febiofest je teda niečím extra?

„Je to akcia pre radosť bez racionálneho opodstatnenia. Nepotrebuje ju český štát, českí sponzori ani moji spolupracovníci. Premietanie na Slovensku je po českom maratóne vyčerpávajúce. Niekedy ani sami tvorcovia filmu nemajú záujem o osobnú prezentáciu, pretože je tu pre nich málo divákov. Okolie to vníma ako moju slabosť.“

Slabosť?

„Daň z toho, že som Slovák. Ďalším motívom sú ľudia na Slovensku, ktorí o to majú záujem a nesú zodpovednosť za organizáciu.“

Koho myslíte?

„Hlavne Asociáciu slovenských filmových klubov, Slovenský filmový ústav a jeho riaditeľa Petra Dubeckého, ktorý chcel, aby tam táto akcia pokračovala. Filmových klubov je na Slovensku viac ako v Čechách. Ak otvárame Febiofest v Nostalgii a vidíme dlhého hada pred vchodom, je to také dojemné, že mi to vynahradí pocity márnosti pri príprave.“

Takže slovenský Febiofest je nechcený, ale vybojovaný. Na druhej strane Slováci sa môžu stále cítiť ukrivdení, ak porovnajú pražský program s bratislavským. Nie je to nevďačná pozícia?

„Festival prebieha v Prahe, nie v Bratislave alebo v Brne. Mimo Prahy sú to iba ozveny festivalu limitované distribútormi. Je to akýsi pozdrav z pražského festivalu slovenským divákom doplnený českými predpremiérami, ktorý nemá žiadne iné ambície. Aspoň lízanka, ak nie celá čokoláda.“

Do Prahy príde predstaviť svoje dielo Krzystof Zanussi i americký dokumentarista Frederick Wiseman. Znamená to, že na Slovensko prídu českí tvorcovia?

„Áno, festival v Bratislave chceme začať v Nostalgii premiérou filmu Samotáři, po ktorej by mala nasledovať beseda s jeho tvorcami. Aj ostatné bratislavské premiéry Otesánek, Bitva o život, Proroci a básníci a Začátek světa by mali byť za účasti tvorcov.“

A naopak. V Prahe bude uvedená slovenská Krajinka a Hana a jej bratia. Prídu tam slovenskí filmári?

„Najväčšia delegácia je zo Slovenska s režisérmi obidvoch premiér - Martinom Šulíkom a Vladom Adáskom. Príde i Ondrej Šulaj, Dušan Dušek či Peter Dubecký. Záujem je veľký a nemohli sme vyhovieť všetkým.“

Vy ste tie filmy videli?

„Nie, ale čítal som o nich, viem, o čom sú, a poznám ich chyby. Výber je postavený na dôvere ľuďom, ktorí nám filmy odporúčajú. Krajinka je film najtalentovanejšieho slovenského režiséra súčasnosti a Adáskov film treba podporiť, keďže na Slovensku toho vzniká tak málo. Nechcem, aby filmy, ktoré tu uvedieme, škodili Slovensku. Zlú vec je lepšie zatajiť, ako ukazovať.“

Čo tým myslíte?

„Fontánu pre Zuzanu by som tu neuviedol nikdy.“

V Prahe je zaujímavé rozdelenie sál rôznym krajinám. Slovensko ste spojili s Chorvátskom. Je v tom nejaká súvislosť?

„Nie, pôvodne sme chceli slovensko-maďarské kino, ale program oboch krajín je veľký. Bude to najrozsiahlejšia zahraničná prehliadka slovenskej kinematografie od nášho rozdelenia. Chorváti zase odmietli byť v sále so štátmi bývalej Juhoslávie pre Miloševiča.“

Stihnete navštíviť Slovensko?

„Tento rok nie. Festival ma na dva mesiace vyradil z normálnej činnosti, a preto musím rýchlo prehodiť výhybky a vrátiť sa do štúdia. Musím rozkladať svoje sily, a preto budem do jednotlivých miest chodiť každý druhý rok.“

Asi ste z toho dosť vyčerpaný. Však?

„Veľmi. Prvú krízu som zažil pred dvoma rokmi, keď sa Febiofest tak rozrástol, že som s ním mal viac starostí ako radosti. Uvažoval som, že sa mu prestanem venovať. Je to obrovské psychické vypätie. Do festivalu už vstupujem vyčerpaný, pretože najťažšej práci sa venujem dlho predtým. Samotný festival už beží. Je to vlak, ktorý môže havarovať, ale už s tým nič neurobím.“

Môžu predpremiéry ohroziť distribúciu filmov?

„Niektorí distribútori s nami tento rok nespolupracujú, pretože film je pre nich len prostriedkom na získanie peňazí. Berú ho ako tovar a prekáža im, že chceme filmy uviesť na festivale za polovičnú cenu. Tiež sa boja, že takto si film môže poškodiť imidž vytvorený bežnou distribúciou. Je to scestné, pretože ja im vraciam divákov do kín.“

Ohrozila situácia v Českej televízii Febiofest?

„Na niektoré zámery s ČT sme museli rezignovať. Všetky vedúce štruktúry sa narušili a my sme sa nemali na koho odvolať, a tak sme napríklad prišli o propagáciu. Dlho sme odkladali aj stretnutie s tlačou, pretože česká spoločnosť bola úplne zahltená problémom ČT. Bol som signatárom výzvy ČT - vec verejná a reakciou boli útoky politikov. Jeden zo sponzorov, ktorý má aj politickú funkciu, chcel odstúpiť od zmluvy, ak sa budem aj naďalej angažovať vo veci ČT.“

Ako ste to vyriešili?

„Febiofest ma tak naplno zamestnal, že v posledných dňoch som vypadol zo spoločenského diania. Buď budem robiť revolúciu, alebo festival.“

JANA KADLECOVÁ, Praha