vlády na reformu verejnej správy.
Rok 1999 sa niesol v znamení hľadania spôsobu fungovania SDK. Kým jej predseda M. Dzurinda obhajoval existenciu SDK ako strany, vedenie DS trvalo na návrate k päťkoalícii. Odvolávalo sa pritom na údajnú predvolebnú dohodu o návrate k päťkoalícii. Spor medzi vedením DS a Dzurindom sa vyostril po tom, čo bol práve na Dzurindov návrh odvolaný z postu prezidenta Prezídia FNM nominant DS Ľudovít Kaník.
Ani v samotnej DS však o podobe jej ďalšieho fungovania nevládla zhoda. Ukázalo sa to v decembri 2000, keď na protest proti odchodu piatich poslancov DS z poslaneckého klubu SDK opustili stranu Mikloš a Nižňanský.
Názorová nejednotnosť sa v plnej miere prejavila na kongrese DS vo februári 2001. Novozvolený predseda strany František Šebej sa vzápätí po tom, čo bol za 1. podpredsedu zvolený Kaník, vzdal svojej funkcie. V opakovanom hlasovaní bol za predsedu DS zvolený práve Kaník.
Pred tohtoročnými parlamentnými voľbami sa DS dohodla na spolupráci s obnovenou DU. Okrem predstaviteľov oboch strán sa na kandidátke DS objavili aj nezávislí kandidáti, najmä z prostredia mimovládnych organizácií. Na volebnom programe DS sa podieľal i jej bývalý člen Nižňanský.
OKS založili v decembri 2001 bývalí členovia DS po tom, čo na februárovom kongrese DS prehrali zápas o jej ďalšiu podobu. Na ustanovujúcom republikovom sneme OKS bol za jej predsedu zvolený poslanec Peter Tatár, za podpredsedu ďalší poslanec František Šebej. Počas roku 2002 OKS rokovala o predvolebnej spolupráci s KDH a SMK. OKS sa napokon rozhodla pre samostatný postup do volieb.
