sa stávalo KDH pod vedením Jána Čarnogurského, a tak sa vedenie VPN rozhodlo ponúknuť miesta na kandidátke populárnym politickým osobnostiam – hoci aj s komunistickou minulosťou (A. Dubček, M. Čalfa, M. Čič, V. Mečiar…). Aj vďaka tomuto kroku VPN voľby vyhrala, premiérom sa stal ponovembrový minister vnútra V. Mečiar, predsedom SNR bol František Mikloško a vládu zostavili tri strany – VPN, KDH a DS. Neskorší vnútorný vývoj vo VPN viedol k čoraz častejším konfliktom medzi vedením VPN a premiérom Mečiarom a vyústil až do odčleneniu HZDS na čele s Mečiarom a jeho odvolaniu z postu premiéra. Novým predsedom vlády sa stal Ján Čarnogurský (KDH). Ešte za Mečiarovho premiérovania sa začali spory o podobu štátoprávneho usporiadania Česko-Slovenska, ktoré sa do volieb v roku 1992 nepodarilo vyriešiť vtedajšej českej a slovenskej politickej reprezentácii ani na sérii rokovaní „na českých a slovenských hradoch a zámkoch“, ani legislatívnymi návrhmi česko-slovenského prezidenta Václava Havla.
„Klausovský“ spôsob ekonomickej reformy mal na Slovensku oveľa negatívnejšie dopady, a tak sa favoritom slovenských volieb v roku 1992 stalo Mečiarovo HZDS, ktoré ponúkalo občanom päť variantov štátoprávneho osporiadania, referendum o nich a voči Slovensku „ohľaduplnejšiu“ ekonomickú reformu.
