Robí len to, čo ho baví. Stále dobre naladený utajený milionár býva v malom talianskom mestečku. Tento týždeň mu vyšiel album najväčších hitov Passaporte. Pri stretnutí s novinármi, keď padlo spojenie Slovensko a Al Bano, ožil a vykríkol: Viem, Gabriela Skrabakóva!

Všetci talianski speváci sú verní taliančine. Je to pre vás dôležité?

„Prirodzene, skladám v taliančine, teraz robím pesničky na španielsky trh, ktoré sú v španielčine. Rád by som urobil text hoci aj v angličtine, ale doma som vo svojom rodnom jazyku, ktorý ovládam najlepšie. Taliansky jazyk znie dobre, a hoci je to malý jazyk, poznajú ho aj inde.“

Čo hovoríte na hudbu Erosa Ramazzottiho, ktorému robíte predskokana na turné?

„Uznávam Erosa ako výborného umelca a osobnosť. Nie všetky jeho pesničky sa mi páčia, aj keď sa nájdu aj dobré. Eros má schopnosť podať aj priemerné piesne tak, že znejú výborne. Sme kamarátmi už asi desať rokov. Oslovil ma, či nechcem vystupovať na turné, a keďže momentálne nemám čo robiť, aspoň sa trošku zohrám s kapelou.“

Z rapovej hudby, ktorá je istou formou sociálneho protestu, ste urobili šou. Sú v Taliansku ortodoxní raperi a čo si o vás myslia?

„Rap ani muzika vôbec nemôžu byť obmedzené nejakou definíciou. Je to všetko okolo, je to život. Ortodoxné názory raperov ma nezaujímajú, musím sa im smiať. Môj rap vzniká ako slávnosť a nemusí byť o problémoch.“

Počúvate tanečnú hudbu alebo aj nejakú inú?

„Počúvam hudbu. Páči sa mi všetko zaujímavé a nápadité, čo vo mne vyvolá nejakú emóciu. A tou je každá pieseň, čo má dušu. Rapová, rocková, diskohudba. Počúvam Boba Marleyho, Jamesa Browna, Public Enemy, Johnna Lennona a Beatles, Craftwerk, Celentana, africkú hudbu.“

Čo nepočúvate?

„Nepáči sa mi rozmer dnešnej populárnej hudby. Nechápem ju totiž ako chlapec, ktorý nesie zástavu žánru, ku ktorému patrí - som úplne otvorený a nemôžem povedať ani to, že by sa mi nepáčili boybandy ako Take That či Backstreet Boys - stačí jedna strofa či dobrá pieseň. Uznávam muziku, ktorá odráža umeleckú zručnosť.“

Spievate, máte vydavateľstvo, rádio, robíte dídžeja. Kým ste najviac?

„Normálnym človekom (Smiech). Vždy robím veci, ktoré ma bavia, a ak ma baviť prestanú, nenamáham sa.“

Celý život sa len bavíte?

„Som veselý, len nech sa zmluvy hrnú! (Smiech). To, čo robím na verejnosti, je len časťou mojej osoby. Ale ak príde nuda, treba v sebe hľadať spôsob, akým sa zabaviť.“

Talianska hudba, to sú pre nás sladké melódie. Ako vyzerá skutočná hudobná scéna?

„Isteže poznáte najmä túto hudbu, máme ju v koreňoch a je niečím špecifická. Aj u nás existuje celá škála hudobných žánrov, ale to nie je pre svet zaujímavé. Rockovú hudbu exportuje Anglicko a Amerika a robia ju dobre. Originálnu rapovú hudbu si tiež radšej vypočujete priamo z New Yorku. Na Slovensku určite máte napríklad dobrú techno scénu, ale Talian si radšej vyberie niečo pôvodné, tradičné.“

A poznáte nejakú slovenskú hudbu?

„Nie.“

Líšia sa vaše predstavy od skutočnej krajiny, do ktorej ste šli hrať?

„Zo Slovenska som videl len Bratislavu. Myslím, že to mesto je v pohybe, má sa kam vyvíjať. Po vstupe do Európskej únie môžete pozitívne inšpirovať krajiny ako Taliansko, kde sa dlho už nič nemení.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ