BRATISLAVA - Štyri roky po zmene vedenia Fondu národného majetku zostali nevyjasnené viaceré kauzy bývalých šéfov. Niekdajší čelní predstavitelia Ján Porvazník a Ján Kato sú dnes podozriví, že pripravili štát o 321 miliónov korún zmenkovými operáciami, ktoré mali vyriešiť nedostatok peňazí na účtoch fondu.
Zmenky znejúce na 124,5 milióna mariek títo dvaja nominantni HZDS vystavili na spoločnosť Slávia Capital v janári 1998. Cieľom operácie bolo získať peniaze na výplatu dlhopisov občanom starším ako 70 rokov, ktorých v tom čase fond prednostne vyplácal. Porvazník a Kato podpísali zmenky bez toho, aby o nich predtým rokoval výkonný výbor alebo prezídium fondu. Polícia je presvedčená, že obaja porušili zákon a záväzné pravidlá hospodárskeho styku a spáchali trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Operácia bola pre fond a štát nevýhodná. Podľa informácií z polície a Najvyššieho kontrolného úradu požičala Slávia Capital fondu niekoľko dní po doručení zmeniek 117 miliónov mariek. Fond musel zaplatiť najprv Slovenskej sporiteľni 19 miliónov a Slovenskej poisťovni za to, že ručili za zmenky. Po siedmich mesiacoch, keď boli zmenky splatné, vrátil Slávii viac ako 2,5 miliardy korún. Spôsob vrátenia peňazí, ktorý prebehol cez bankové účty v Írsku, Česku a na Kajmanských ostrovoch, priniesol štátu kurzovú stratu 142 miliónov korún.
Bývalý šéf fondu Ľudovít Kaník, ktorý nastúpil do funkcie bezprostredne po páde Mečiarovej vlády, si na transakciu spomína ako na jednu z najväčších, ktorými sa získavali chýbajúce peniaze na dlhopisy. „Bol to možno najznámejší prípad a jeho podstata spočívala v tom, že celému štátu vrátane fondu a ministerstva financií, chýbali peniaze. Fond totiž privatizoval tak, že rozdával a nemal z privatizácie žiadne príjmy,“ hovorí Kaník. „Rozdávali sa nielen podniky, ale aj rôzne finančné výpomoci a pôžičky privatizérom,“ doplnil.
Potreba splatiť dlhopisy potom znamenala úpornú snahu fondu nájsť na ne peniaze. „Keď prišlo na splácanie, vytvorila sa ideálna príležitosť pre šikovné súkromné firmy. Tie si za rýchlu a expresnú pomoc mohli vypýtať vysoké úroky,“ povedal Kaník.
„Pred Vianocami (1998) nás oslovil fond, že potrebuje peniaze na výplatu dlhopisov pre dôchodcov a rozhodol sa emitovať zmenky. Upisovalo sa približne 100 miliónov mariek v obrovskom časovom strese. Na trhu sme museli robiť nemožné, pretože v tom období už má väčšina obchodníkov uzatvorené knihy,“ opísala situáciu spred štyroch rokov Andrea Vadkerti, hovorkyňa Slávie Capital. Podľa nej firma musela osloviť desiatky bánk, aby dokázala fondu vyhovieť.
Hoci Kaník považuje túto kauzu za najvážnejšiu, tvrdí, že oveľa väčšia sa len pripravovala. „Keď sme prišli na fond (po výmene vedenia, pozn. autor), zistili sme, že sa pripravovala veľká úverová operácia cez americkú banku, ktorá mala priniesť peniaze aj na ostatné dlhopisy. V tom čase už prebiehal na fonde hĺbkový audit, ten sme kvôli zmluve museli nechať dobehnúť, ale ďalej sa v transakcii nepokračovalo,“ povedal Kaník.
S peniazmi, o ktoré pravdepodobne prišiel štát vinou bývalých šéfov fondu, už dnes fond nepočíta. „Neviem, že by sa tie peniaze teraz nejako vymáhali,“ povedala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.
(mož, wm, jj, tv)
