Bolo zapojenie českej firmy Fid Group ako sprostredkovateľa transparentné?
Nebolo. Transparentné by bolo iba v prípade, ak by Fid Group vyhrala transparentný tender. Žiadny sa však nekonal. Fid Group realizovala túto deblokáciu iba vďaka tomu, že si to ruská strana dala ako podmienku a slovenská strana ju akceptovala. Slovenská vláda mala na výber iba dve možnosti: povedať áno alebo nie. Povedala áno, čím dala prednosť vraj ‚ekonomickej efektivite‘, o čom je však možné polemizovať - pred transparentnosťou tejto deblokácie.
Bolo by možné transakciu v takomto objeme a za taký krátky čas zrealizovať bez konexií vo vysokých politických či ekonomických kruhoch Ruskej federácie?
Určite nie a najmä s ohľadom na čas jej realizácie. Podľa rýchlosti, usudzujem, že išlo najskôr o dlhodobo plánovanú operáciu, v rámci ktorej bolo uvoľnenie prostriedkov z ruského dlhu pre štátny rozpočet a najmä pre Fid Group - iba jedným z jej úsekov. Môžem sa však sa mýliť.
Nielen informácie o úlohe Fid Group, ale aj všetky materiály o deblokáciách ruských dlhov predložené do vlády a uznesenia k nim sa nezverejňujú. Je takáto netransparentnosť namieste?
Predovšetkým, ide o verejné financie, nie o súkromné zdroje. S verejnými zdrojmi v každej slušnej spoločnosti - treba nakladať transparentne. Prirodzene, inštitút ‚obchodného tajomstva‘ má svoje opodstatnenie i pri obchodných operáciách štátu. Avšak v prípade obchodnej operácie, o ktorej je reč, je obchodným tajomstvom absolútne všetko. Rozhodnutie vlády bolo kabinetnou záležitosťou, do ktorej nemal možnosť nikto nič povedať. V programovom vyhlásení z roku 1998 sa vláda zaviazala, že stransparentní deblokácie ruského dlhu. Nestalo sa.
Obchodovať s ruskou stranou sa darí iba niekoľkým firmám, a to aj pre neprehľadnosť podnikateľského prostredia. Je jednoducho potrebné pri obchodoch s Ruskom rátať s určitou mierou netransparentnosti?
V netransparentnom prostredí to, bohužiaľ, inak nejde. Mňa ako občana a daňového poplatníka SR zaujíma, či vláda nakladá s verejnými prostriedkami zodpovedne. V tomto prípade si myslím, že ako občan a daňový poplatník mám právo na informácie, ktoré ma presvedčia, že vláda s verejnými prostriedkami naložila najlepšie, ako bolo možné.
Mám právo vedieť, či súkromná firma, ktorá zarobí na verejných zdrojoch Slovenska ponúka najlepšie riešenie. Mňa ako daňového poplatníka zaujíma transparentnosť spôsobu, akým sa táto firma dostala k verejným zdrojom u nás doma a zdôvodnenie ceny, za ktorú ide službu pre štát urobiť.
TOMÁŠ KURTANSKÝ