ou, ktorú už obe mužstvá mali v suchu, hoci pred sezónou oba tímy patrili k najväčším kandidátom na zostup. A tak sa počas hernej biedy na tribúnach mohlo diskutovať o odleve z púchovskej kabíny, predovšetkým o odchode Kunza s Lembakoalim.
Prvý z dvojice nehral pre štyri žlté karty, miesto v základe sa však nenašlo ani pre Lembakoaliho. Na striedačke zostal sedieť aj Revák s Róbertom Petrušom, ktorí v predvečer ligovej rozlúčky uzavreli kontrakty s ruským Gazpromom Iževsk. „Je to ešte európske Rusko, ale predsa len až tisíc kilometrov za Moskvou,“ oprášil si geografické znalosti Peter Revák, ktorého si ruské oči vyhliadli v súboji s Petržalkou. O čosi skôr - už na zimnom sústredení na Cypre - sa Rusi skontaktovali s Petrušom. „Iževsk hrá druhú najvyššiu súťaž, nevyšiel mu útok na prvú ligu, a tak sa motá v strede tabuľky,“ hovorí Robo Petruš, ktorý v Púchove ťahal už šiesty rok. Obaja krajní stredopoliari sa ruským „plynárom“ upísali na jeden rok.
Spočiatku pokojný súboj o siedmu priečku sa nakoniec skončil gólostrojom, ktorý Matador katapultoval ešte bližšie k stredu tabuľky. Odštartoval ho striedajúci Lembakoali, mieriaci podľa všetkého na Pasienky, úspešne mu sekundoval aj Ľuboš Perniš. Ten na margo motivácie poznamenal: „Naším spoločným úsilím bolo nad Trenčínom vyhrať a ukázať mu, že v predchádzajúcich vzájomných stretnutiach mal vždy kusisko šťastia, keď nás zdolal. No a keďže ja som sa gólovo nepresadil už v piatich stretnutiach za sebou, považoval som za povinnosť pretrhnúť streleckú smolu. Veď ma do Púchova kupovali ako strelca.“ Nakoniec sa sieť podarilo rozvlniť aj oslávencovi Taldovi a na tribúne sa ozval skandovaný potlesk. Púchovská kabína si po dlhých troch mesiacoch mohla konečne vypočuť víťazný chorál.
RADO VARGA
