BRATISLAVA – Výkonnosť slovenskej ekonomiky vzrástla v prvom štvrťroku tohto roku o tri percentá. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR je to najrýchlejšie tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) od tretieho štvrťroku 1998. Podľa očakávaní ekonómov sa motorom ekonomického rastu stali investície. „Fixné investície sa na raste HDP podieľali až štyrmi percentuálnymi bodmi. Inak povedané, konečne začínajú rásť vo výraznej miere aj súkromné investície, ktoré sú alfou a omegou udržateľného ekonomického rastu,“ tvrdí ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.
Štatistické údaje o dvojcifernom raste investícií sú podľa analytikov dobrou správou pre ekonomiku. „Znamená to, že za zvýšenými dovozmi sú predovšetkým technológie. To súvisí s prílevom zahraničného kapitálu na Slovensko, ktorý sa investíciami snaží zvyšovať produktivitu práce,“ zdôraznil analytik ČSOB Marek Gábriš.
K trojpercentnému rastu HDP výrazne prispelo aj zvýšenie spotreby domácností. „Znamená to, že vyšší HDP už pomaly pociťujú na vlastnej koži aj bežní občania. Rast konečnej spotreby domácností o štyri percentá je veľmi silný – najvyšší od konca roku 1998, no treba dodať, že základy z minulého roka sú veľmi nízke,“ dodal Ódor. Podľa Juraja Kotiana, analytika Slovenskej sporiteľne, nie je takýto vývoj vôbec prekvapujúci: „Rast spotreby domácností bolo vidieť už od konca minulého roka a vývoj maloobchodných tržieb už naznačoval zosilnenie tohto trendu.“
Na rozdiel od posledného kvartálu minulého roku nezaznamenala v prvých troch mesiacoch tohto roku štátna správa žiadny nárast spotreby. Kým výdavky štátneho sektora výrazne prispeli v závere minulého roka k ekonomickej expanzii, ich podiel na HDP bol podľa posledných údajov Štatistického úradu SR nulový. „Je len potešiteľné, že sa týmto potvrdili naše domnienky o tom, že mohutný nárast spotreby v štátnej správe na konci roka 2000 bol len jednorazovým výkyvom,“ podčiarkol Ódor.
Postupné zvyšovanie výkonnosti ekonomiky sa po roku a pol prejavilo aj na raste reálnej mzdy v slovenskom hospodárstve, ktorá sa v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roku zvýšila o 0,6 percenta. Podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku však príliš veľký optimizmus nie je namieste. „Určité znepokojenie vyvoláva len mierny a nedostatočný rast celkovej produktivity pred rastom reálnych miezd. Zvyšovanie miezd vo verejnom sektore bez zníženia prezamestnanosti môže dokonca spôsobiť, že rast reálnych miezd prevýši rast produktivity, čím by bola ohrozená konkurencieschopnosť Slovenska,“ varuje Ondriska. Za jednu z príčin tohto stavu považuje nedostatočnú inováciu a technickú kvalitu v hospodárstve. „Ďalšou príčinou nízkeho rastu celkovej produktivity je zvýšenie počtu zamestnancov vo verejnej správe aj v dôsledku uplatňovania neefektívneho programu verejnoprospešných miest. To je ďalší dôvod na zrušenie tohto programu,“ zdôraznil Ondriska.
MICHAL NALEVANKO
