GÖTEBORG - Americký prezident George W. Bush včera vo švédskom Göteborgu zopakoval rozpor, ktorý vo veci kjótskeho protokolu o globálnom znížení škodlivých emisií vládne medzi jeho vládou a Európskou úniou. „Priznávame však dôležitosť klimatickým zmenám a súhlasíme s potrebou dialógu,“ povedal Bush, ktorý včera potvrdil účasť Spojených štátov na „klimatickom“ summite Organizácie Spojených národov (OSN). Uskutoční sa v júli v Bonne.
Zhodli sa, že sa nezhodujú
„Nezhodujeme sa v otázke Kjótskeho protokolu a jeho ratifikácie, ale sme odhodlaní spolupracovať na všetkých vhodných fórach venovaných klimatickým zmenám,“ uviedli prezident George Bush a jeho európski partneri v deklarácii.
Tieto zmeny označili za veľmi naliehavý problém. Predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi ubezpečil, že EÚ a USA „budú aj naďalej spolupracovať pri výskume klimatických zmien a ich riešení“. Podľa diplomatov sa však Bush so švédskym premiérom Göranom Perssonom a predsedom Európskej komisie (EK) Romanom Prodim jednoducho zhodli na tom, že sa nezhodujú. Kjótsky protokol podpísali v roku 1997 v Japonsku Spojené štáty, členovia EÚ a ďalšie štáty pod záštitou OSN. Jeho cieľom je znížiť pri výrobe únik plynov, ktoré spôsobujú takzvaný skleníkový efekt a otepľovanie planéty. Republikán Bush, ktorý v januári prevzal kľúče od Bieleho domu od demokrata Billa Clintona, protokol odmietol, čím vyvolal v zahraničí značnú nevôľu.
Dialóg je však konštruktívny
Prezident Bush označil dialóg s európskymi spojencami za konštruktívny, pričom v záležitosti ekológie sa podľa neho „otvorili nové kanály spolupráce“. Najlepšie výsledky stretnutia EÚ - USA sa prejavili v obchodnej spolupráci a v oblasti obrany. „Spojené štáty a EÚ zväzujú najužšie ekonomické vzťahy na svete,“ uviedol Bush. Ďalšou témou, ktorej sa americký prezident vo Švédsku venoval, je mier na Balkáne.
USA majú podľa neho voči Balkánu záväzok pri hľadaní mierového riešenia v juhovýchodnej Európe. „Spolu sme tam prišli, spolu tam sme a spolu odtiaľ aj odídeme,“ upozornil Bush. S EÚ bude Washington podľa neho spolupracovať pri budovaní „slobodného a mierového európskeho kontinentu“.
Nesúlad aj na Blízkom východe
Okrem rozdielnych ekologických názorov bol včera na summite EÚ - USA zjavný aj nesúlad v otázke silnejšej úlohy európskej pätnástky v mierovom procese na Blízkom východe. Pred dvoma dňami švédske predsedníctvo veľkolepo avizovalo, že summit prinesie prvé spoločné euro-americké vyhlásenie k situácii na Blízkom východe.
Po rozhovoroch s Bushom však diplomati EÚ naznačili, že Blízky východ bude v komuniké spomenutý len veľmi všeobecne popri životnom prostredí a bilaterálnych záležitostiach. Napokon sa obe strany zhodli iba na tom, že „sú odhodlané pokračovať v tesnej spolupráci pri presadzovaní mieru na Blízkom východe“ a situáciu v oblasti označili účastníci summitu za veľmi znepokojujúcu. Pozorovatelia blízki včerajšiemu rokovaniu novinárom prezradili, že Washington zatiahol brzdy európskeho úsilia získať za blízkovýchodným rokovacím stolom rovnoprávne postavenie s USA.
(taa, tasr, reuters, čtk)
