Z dvanástich kandidátskych krajín má Slovensko po Cypre najvyššiu podporu vstupu do Európskej únie. Pochybujú vôbec Slováci o únii?

„Niekedy mám aj ja obavy, či to nie je príliš zjednodušený súhlas. Sám sa usilujem, aby to áno bolo vedomé. Myslím si, že sa ešte môžeme stretnúť s pochybnosťami, keď príde na citlivejšie témy, ktoré budú znamenať veľmi vážne dôsledky v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, daní. Budú znamenať tlaky na naše firmy, spotrebiteľov, občanov, ktoré síce v konečnom dôsledku znamenajú perspektívu, ale z krátkodobého hľadiska sú to problémy a riziká.

Usilujem sa opakovať, že EÚ nie je ani rajom na zemi, ani medzinárodným ideálom, ale že je to spoločenstvo národov a štátov, kde sa problémy riešia inak ako konfliktom či silou.

Ešte väčšiu podporu má únia na Cypre, čo je rozdelený ostrov, akýsi náprotivok predtým rozdeleného Nemecka a Berlína. Cyperčania vidia v EÚ hlavne bezpečnostnú odpoveď, Slovensko ekonomickú a sociálnu.“

Náš pozitívny vzťah zatiaľ neovplyvnila ani skutočnosť, že sa nám EÚ chystá na maximálne sedem rokov obmedziť jednu zo základných slobôd - voľný pohyb pracovníkov. Naozaj u nás nikomu neprekáža, že aj po vstupe do EÚ budeme potrebovať povolenie na prácu?

„Možnože si ešte celkovo nevieme vážiť slobodu a využívať ju v plnom zmysle slova. Slováci nie sú až takými turistami ako iní, čo sa týka pohybu za prácou. Na Slovensku platí - všade dobre, doma najlepšie. Mobilita pracovnej sily je veľmi limitovaná, poznanie o možnostiach zamestnávania vo svete je limitované, problémy vytvárajú aj kultúrne bariéry. Slovensko skutočne nie je hrozbou. Možnosti sú hlavne pre mladšiu, prípadne vzdelanejšiu skupinu obyvateľov a to je isté riziko pre našu spoločnosť. Musíme rýchlo vytvoriť európsku perspektívu doma.

Myslím si, že rokovania o voľnom pohybe osôb nevyzerajú tak zle, ako sa zdá. Švédsko povedalo, že odo dňa rozšírenia nebude meniť svoj terajší liberálny režim pohybu pracovných síl. Takéto postoje očakávame aj z iných krajín, napríklad z Holandska.“

Ak Slováci nepredstavujú pre úniu hrozbu, nemali by sme byť urazení? Nevstúpime do únie s pocitom druhoradosti?

„Pocity druhoradosti neobstoja, pretože ak by neboli isté prechodné obdobia, mohli by sme sami utrpieť. Prechodné obdobia sú potrebné tam, kde nie sme schopní investovať, kde máme problémy s adaptáciou, napríklad pri cene pôdy alebo pri daniach z tabaku.

Myslím si, že nevstúpime za horších podmienok než naše okolie, možno za porovnateľných, možno o niečo lepších. Najdôležitejšie je, aby sme boli v tých podmienkach pripravení. Nechcem byť príliš mentorský, ale pôjde už o piate rozšírenie EÚ. Ukázalo sa, že ani pričlenenie nemusí byť hneď pozitívom. Grécko šlo po svojom vstupe s HDP nadol, pretože nebolo zrejme dostatočne pripravené.

Ak by sme rozmýšľali nad tým, či to nie sú rokovania väčších štátov s malým, chcem povedať, že v únii sú štyri štáty menšie ako Slovensko, čo sa týka počtu obyvateľov, a medzi kandidátskymi štátmi ich je šesť. Nemôže to byť o pocitoch, ale o faktoch, že nie sme a nebudeme druhoradí.“

Nemali kandidátske krajiny vyvíjať spoločne väčší tlak? Veď únia nepredložila jedinú relevantnú štúdiu o masovom príleve pracovníkov. Naopak Maďari ako prví už pristúpili na prechodné obdobie a zúžili tak priestor na vyjednávanie.

„Maďarský premiér Orbán navštívil Slovensko v pondelok večer, deň pred tým, ako Maďari uzatvorili kapitolu o voľnom pohybe osôb. Nás informovali o svojom zámere osobne, ostatných dvoch partnerov z Visegrádskej štvorky telefonicky. Svedčí to o tom, že záujem o konzultácie so Slovenskom existuje, ale rozhodnutie musí prijať každý sám. Až v posledných dvoch mesiacoch, keď si aj ostatní všimli, že sme dostihlo rokujúce krajiny z prvej skupiny, začal sa vážny záujem o konzultácie s nami. My sme vždy pripravení konzultovať práve preto, že spolu znamená niekedy viac, ale zhodujeme sa len v istých otázkach.“

Je ešte možné, aby sme vyjednali niečo iné ako Maďari?

„Ten model sa bude zrejme opakovať. My by sme si chceli vyjasniť, prečo práve takéto prechodné obdobia a z čoho pri týchto požiadavkách únia vychádza. Chceme počuť aj názory jednotlivých členských krajín, pretože sú veľmi rozdielne. Až potom možno povedať, či sa dá ešte niečo špecifické dosiahnuť.“

Ako to bude vyzerať s pohybom pracovníkov medzi kandidátskymi krajinami?

„Je logické, že krajiny budú chcieť prijímať podobné opatrenia, aké budú prijaté voči nim. Budú musieť byť vyjednané pred vstupom ako osobitné, tzv. národné usporiadania alebo opatrenia.“

Takže ak by nám niektorá z kandidátskych krajín obmedzila voľný pohyb osôb, zareagujeme rovnako?

„Áno. Zároveň je to nástroj na protitlak, aby sa nezneužívali možnosti, ktoré prechodné obdobia ponúkajú. Zlatým pravidlom medziľudských i medzinárodných vzťahov je - nerobte iným to, čo nechcete, aby robili vám. Ak to bude jedna zo základných filozofií, prekonáme dnešné obavy.“

Nemusíme sa obávať, že napríklad Nemci si budú chcieť vyberať hrozienka z koláča? Na jednej strane nám zavedú sedemročné prechodné obdobie, ale na druhej strane budú systémom tzv. zelených kariet lákať do svojej krajiny kvalifikované pracovné sily.

„Budeme musieť prijať konkrétne opatrenia na ochranu pred takýmto veľmi selektívnym zaobchádzaním s naším pracovným trhom, pretože by to znamenalo jeho poškodzovanie. Podobné obavy vyjadrujú aj krajiny okolo nás, Maďarsko, Poľsko, pretože toto je typický odlev mozgov, ktorý oslabuje ekonomiky.“

Hoci práve členské krajiny nám zavedenie prechodných období vysvetľujú ako našu ochranu pred únikom mozgov…

„Áno, Nemecko nám chce zakázať prístup na trh práce, ale ministerstvo hospodárstva víta prílev cudzincov do ekonomiky. My si uvedomujeme, že je to dobré pre Nemecko, ale skúsme nájsť model, ktorý bude dobrý aj pre Slovensko - ten bude dobrý aj pre Európu.“

Neúspešné írske referendum o zmluve z Nice či obdobné nálady v Španielsku a Taliansku, kde majú obavy zo straty miliardovej pomoci z EÚ, vyvolávajú pocit, že členské štáty si vybudovali k únii veľmi materialistický prístup. Je EÚ skutočne naladená na rozširovanie?

„Skôr nie. Tieto príklady, ale aj prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých podporuje rozšírenie menšina občanov EÚ, nie sú dobrým signálom ani pre politikov, ani pre kandidátov. Skôr je to obrovská výzva, aby sme spoločne pochopili, že zjednotenie je odpoveďou na problémy, ktoré tu už sú. Prijatie nových členov sa vníma negatívne - že rozšírenie bude drahé, že prídu chudobní príbuzní, že prídu Rómovia, že príde kriminalita, a pritom toto všetko tu už je. To sú dnešné problémy Európy, ktoré sa nedajú vyriešiť bez otvorenia sa, bez spoločných nástrojov a bez solidarity. Je úlohou politikov dosiahnuť, aby ľudia v únii nevideli len spolok obchodníkov, ale politický útvar.

Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ vzniklo v roku 1952, aby nebola vojna. Prinieslo ovocie, ktoré bude na budúci rok znamenať koniec markám, šilingom alebo frankom. Je to neskutočné. EÚ je dnes braná ako globálny partner, čo dokáže financovať obnovu Balkánu, ktorý je strategickým partnerom pre USA, Rusko, juhovýchodnú Áziu, Južnú Ameriku, Afriku. Vidieť len čiastkové položky, že po rozšírení sa zníži HDP a postihne to štrukturálne fondy Španielska alebo Portugalska, je veľmi krátkozraké.“

Nadšenie pre rozširovanie je badať vždy na pozadí nejakej krízy, napríklad konfliktu v Kosove. Najnovšie je to írsky šok, ktorý by sa nakoniec mohol stať podobným impulzom.

„Je zlé, ak sa učíme na krízach, ale ešte horšie by bolo, keby sme sa z nich nepoučili - a to boli dobré príklady. Írske referendum je problémom z dvoch pohľadov: odmietnutie znamená problém pre rozšírenie a druhým negatívnym momentom je nízka účasť, keď k urnám prišla len tretina ľudí. Výsledok nie je dobrý pre Európu, pretože tým zázračným dieťaťom, ktoré ukázalo, ako sa dá veľmi dynamicky napredovať, bolo Írsko. Írska verejnosť navyše patrila k najjasnejším podporovateľom rozšírenia. Znamená to, že s ľuďmi treba oveľa viac komunikovať. Iba krátkozraký môže povedať, že solidarita je drahá. Keby bolo viac solidarity s Balkánom, nebolo by teraz nutné toľko doplácať.“

Vyšle po Írsku EÚ zo summitu v Göteborgu kandidátskym krajinám jednoznačný signál?

„Práve pre írsky otáznik by mal summit vydať veľmi silný a povzbudivý signál v konkrétnom slovníku.“

Myslíte presný termín?

„Áno. Summit by mohol priniesť posolstvo vo dvoch podobách: buď v záväzku, že únia je pripravená ukončiť rokovania s najlepšie pripravenými kandidátmi v roku 2002 a zároveň ukončiť ratifikáciu zmluvy z Nice do roku 2002. Alebo vydať jasné vyhlásenie, že je pripravená privítať ako plnoprávnych členov najlepšie pripravených kandidátov v roku 2004. Zatiaľ bola len vyjadrená nádej, že noví členovia sa zúčastnia v roku 2004 na voľbách do Európskeho parlamentu. Na účasť na voľbách do EP by stačila podpísaná zmluva o vstupe do EÚ, ale to sa mi javí ako veľmi málo.“

Švédi sa nakoniec ukázali lepšími advokátmi kandidátskych krajín ako Nemecko. Veľa pre nás urobili politici počas predsedníctva, ale aj občania, pretože z obyvateľov EÚ najviac podporujú vstup SR do únie Švédi. Ako hodnotíte švédske predsedníctvo?

„Veľmi pozitívne - a nie je to diplomatická reč. Slovensko začalo rokovať počas portugalského predsedníctva, keď otvorilo osem a uzavrelo šesť kapitol, počas francúzskeho predsedníctva sme otvorili osem a uzavreli štyri, kým vďaka Švédom sme otvorili dvanásť a uzatvorili sedem. Naplnili sme scenár dobiehania skôr, než sme čakali. Pôvodne sme chceli otvoriť všetky kapitoly do konca roka a vyzerá to tak, že sa nám to podarí už v polroku.“

MIRIAM ZSILLEOVÁ