POŽIADAVKY UCK

Národnooslobodzovacia armáda Albáncov žiada:

* zmenu ústavy tak, aby boli uznané práva albánskej menšiny vrátane uznania albánčiny ako úradného jazyka

* amnestiu pre rebelov

* prítomnosť vojakov NATO na celom území ako záruku trvalého mieru

MIEROVÝ PLÁN RAJKOVSKÉHO

Macedónsky prezident pred týždňom navrhol:

* demilitarizáciu za asistencie NATO

* amnestiu

* reformu macedónskych jednotiek (bj)

Macedónska vláda aj rebeli už prešli kus cesty. Veľký podiel má na tom kyvadlová diplomacia Európskej únie. K bodu, v ktorom sa obe strany stretnú, však ešte poriadny kus chýba. Základná požiadavka rebelov - zmena ústavy v prospech menšín - by sa zrejme mohla v nejakej podobe realizovať. Len Macedónci majú celkom pochopiteľné obavy, že Albáncov to nezastaví a budú chcieť viac - federalizáciu až rozdelenie krajiny, ktoré už žiadali pred troma mesiacmi.

Macedónsko tak či tak zostáva na prahu etnickej vojny, je tu plán rebelov a plán prezidenta Borisa Trajkovského, ale oba sú len na papieri. „Kľúčovou vecou je premeniť plán na papieri na reálny mier,“ povedal včera pri príchode do Skopje generálny tajomník NATO George Robertson. V hrubých obrysoch sa zdá, že obe strany chcú dohodu. Ale ťažko hovoriť o partneroch, ak jedna zo strán považuje druhú - celkom oprávnene - de facto za teroristov nehodných rokovacieho stola. Macedónska strana včera plán UCK poprela - s tým, že Albánci majú legitímnych zástupcov, teda členov albánskych strán v koaličnej vláde. Pokiaľ UCK zabíja vojakov, porušuje prímerie a dokonca hrozí útokmi na hlavné mesto, vláda nemôže zastaviť svoje vojenskobezpečnostné akcie.

„Aktívnejšia úloha“ NATO

Nech teda bude ďalší vývoj akokoľvek nádejný, jedno je jasné. Pokoj v Macedónsku nebude bez vojenskej prítomnosti NATO. Vo štvrtok to napokon nevylúčil ani americký prezident George Bush, keď hovoril o „aktívnejšej role“, aj keď kládol dôraz na „politické riešenie“.

Plán povstalcov (viď pripojený text) predpokladá doslova „intervenciu síl NATO na celom území Macedónska ako záruku… na dosiahnutie trvalého mieru“. Teda podobnú cestu, akou dnes ide Kosovo - bez ohľadu na to, že vývoj v Macedónsku je značne odlišný od Kosova, kde NATO zasiahlo, keď Miloševičove sily vyprovokovali humanitárnu katastrofu s dvestotisíc utečencami.

Signály z NATO napovedali, že spojenecké armády do Macedónska prídu. Minimálne ako dohliadači na odzbrojenie povstalcov - to by bol lepší variant - i keď Robertson aj túto možnosť včera v Skopje odmietol.

Politická prítomnosť

V stredu sa lídri hlavných mocností NATO vyslovili za výraznejšiu úlohu aliancie v celej kríze, ale odmietli úvahy, že plánujú intervenciu. Po väčšej aktivite volá najmä Británia a Francúzsko. K ušiam amerického prezidenta však doliehajú aj iné hlasy - niektorí senátori verejne vyhlásili, že USA by mali do Macedónska vyslať svojich mužov a nenechať túto robotu na európsku „koalíciu vôle“. Generál Wesley Clark, šéf operácie NATO v Kosove je celkom otvorene za ďalšiu vojenskú misiu Američanov v Európe. „Ak aj bude politická dohoda, bude si to žiadať podporu NATO a tá si bude žiadať americké velenie a americký záväzok a nepochybne americké pozemné sily, ktoré znemožnia macedónskej armáde preniknúť do oblastí bojov.“

Je tu teda celá škála pohľadov - politicky však už NATO v Macedónsku prítomné je. To ostatné môže byť napokon vecou jedného rozhodnutia.

BAŠA JAVŮRKOVÁ