V Severnej Amerike si púšťa asi päťdesiat miliónov žien každý večer do spální vysokých štíhlych cudzincov. A ešte viac žien sa nimi nechá deň čo deň zvádzať. Títo návštevníci prichádzajú poskytnúť trošku falošnej romantiky. Na obálkach už väčšinou nie sú kvitnúce púčiky, ale červená knižnica je stále chrbtovou kosťou knižného priemyslu, píše agentúra Reuters. „Aj keď romány ako také sa čítajú stále nemej, zamilované príbehy majú pevnejšie postavenie než kedykoľvek predtým,“ hovorí Carol Stacyová, vydavateľka časopisu Romantic Times Book Club. Červená knižnica predstavuje polovicu všetkých predaných paperbackov v USA a ročne zarobí asi 1,5 miliardy dolárov.
Každý mesiac pribudne asi dvesto titulov, niektoré z nich sa umiestnia v prvej desiatke najpredávanejších knižiek. Stacyová odhaduje, že priemerná predplatiteľka jej časopisu prečíta mesačne desať až štyridsať takýchto románikov. Literárni kritici The Washington Post píšu, že zamilované romániky prežívajú renesanciu aj preto, že z nich miznú bujné poprsia a ani vášnivé španielske princezné či záhadní dobrodruhovia už nie sú povinní.
Súčasná história žánru sa začala roku 1972, keď nakladateľstvo Avon Books vydalo dielko The Flame and the Flower (Plameň a kvetina), romancu z 18. storočia o sirote, ktorú unesie neodolateľný kapitán námornej lode. Po niekoľkých horúcich šepotoch a rýchlych úderoch srdca si neskôr šťastne skočia do náruče a tak zostanú naveky. Láska krásky so zafírovými očami a svalnatého kapitána bola vášnivá, ale nebolo to nič oproti výbuchom vášní vo vydavateľstvách, keď pochopili, že narazili na zlatú žilu.
Posledných dvadsať rokov museli autori dodržiavať základnú schému: dej sa odohráva v minulosti, najlepšie neurčito v stredoveku či aspoň vo viktoriánskych časoch. Monogamný hrdina a hrdinka sa navzájom priťahujú od prvej chvíle, ale v súznení sŕdc im bráni nejaký zásadný konflikt, ktorý sa tesne pred koncom zázračne vyrieši a oni môžu splynúť v spaľujúcom bozku. K tomu patrila rovnako úžasná titulná stránka: muž s odhaleným hrudníkom objíma poloodetú ženu.
Sú to však práve obálky, čo sa v posledných desiatich rokoch najviac menia: „Už dlho sme nemali dve telá v tesnom objatí na titulke,“ hovorí Catherine Orrová, viceprezidentka spoločnosti Harlequin Enterprises. „Boli časy, keď na prvých stranách museli byť ženy s hlbokými výstrihmi, ktoré milenec väčšinou nežne objíma zozadu a súčasne nežne šteklí nosom na krku. Pre mnohých to bolo presladené a nechceli, aby ich s niečím takým videli napríklad ľudia v metre.“ A tak obnažené hrude vystriedali obrázky hradov či zámkov a občas dokonca aj jednofarebná obálka.
So zmenou obalu prichádza aj zmena obsahu a dobrodruhovia uvoľňujú priestor súkromným detektívom, neurochirurgom a hasičom. „Sú tu osamelí otcovia, ktorí používajú kondómy a jedia nízkokalorické potraviny,“ hovorí Stacyová. „Objavujú sa potraty, Alzheimerova choroba - jednoducho všetko, čo je bežné v normálnom živote. Myslím, že autorky si uvedomujú, že čitateľky chcú mať možnosť premietnuť sa do príbehov.“ A tak jediná nemenná vec je happyend. Spravidla tento: „‘Milujem ťa, zašepkala. Milovala som ťa od prvej chvíle, keď…‘ Nenechal ju dohovoriť. Zavrel jej ústa bozkom, nežne ju k sebe pritisol a potom už spolu odplávali na vlnách túžby tam, kam nájdu cestu iba milujúce srdcia.“
Autor: TOM MILES
