jednorazovou epizódou, alebo rozhodujúcim obratom.
Každý hovorí, že to zmenilo Ameriku navždy, a to mi pripadá ako nezmyselné tvrdenie, hovorí profesor Francis Fukuyama z americkej univerzity Johnsa Hopkinsa. „Nie je mi jasné, ako to ľudia myslia. Vari len, že si to budú dlho pamätať.“
„Neviem, ako by to zapadlo do nejakého historického kontextu. Je to izolovaný čin spáchaný de facto tajnou spoločnosťou,“ hovorí britský historik Robert Blake.
Verejné vyhlásenia hlavných protagonistov po 11. septembri boli plné slov o historickom poslaní. Prezident George Bush postavil Ameriku do úlohy obhajcu slobodného sveta a civilizácie. Minister obrany Donald Rumsfeld nedávno prirovnal Bushovo ťaženie proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi k tvrdohlavému prístupu vojnového britského premiéra Winstona Churchilla voči Adolfovi Hitlerovi.
Historici sú proti takýmto analógiám obozretní, ale niektorí skutočne vidia paralely terajších udalostí so svetovými krízami v minulosti. Britský profesor Eric Hobsbawn prirovnal účinok 11. septembra k zavraždeniu arcivojvodu Ferdinanda v Sarajeve, čo rozdúchalo prvú svetovú vojnu.
„Rovnakým spôsobom, akým si veľmoci vybrali sarajevské udalosti ako príležitosť k začatiu vojny, ktorá bola dlho očakávaná, Spojené štáty 11. september využili ako okamih, keď sa presadili ako vojenská mocnosť schopná nasadiť masívnu vojenskú silu kdekoľvek vo svete,“ povedal Hobsbawn. Britský historik si myslí, že „v tomto ohľade bol 11. september pre Američanov príležitosťou povedať: „Dobre, pripravovali sme sa na to a 11. september ukazuje, že to i potrebujeme.“
Ďalšou častou analógiou je japonský útok na Pearl Harbor, ktorý prinútil USA vstúpiť do druhej svetovej vojny. Historici si však myslia, že medzi oboma udalosťami sú i niektoré kľúčové rozdiely.
„Je to veľmi odlišné. Pearl Harbor vštiepil Američanom myšlienku, že sa dostali do celosvetovej krízy. Vyhlásili vojnu nielen Japonsku, ale i Nemecku ako súčasti rovnakej hrozby,“ povedal špecialista na britskú a americkú modernú históriu Kenneth Morgan.
Fukuyama, Hobsbawn, Morgan i Blake sa zhodujú, že nič neukazuje na to, že by 11. september Spojené štáty oslabil. Naopak podľa nich vzniká silnejšia Amerika, ktorá je cieľavedomejšia a dôraznejšia v zahraničnej politike.
Pokiaľ poskytuje história nejaké poučenie, americká vojna s terorizmom sa podľa Morgana a Blakea nikdy nedá vyhrať. „Nemyslím, že je možné ju úplne vyhrať. V 19. storočí bola hrozba anarchistov, ktorí sa snažili likvidovať monarchov, a niekedy boli úspešní, ako v prípade ruského cára Alexandra II.,“ myslí si Blake. „Podľa mňa nemôžete teroristické činy eliminovať úplne. Môžete samozrejme podniknúť rozsiahle preventívne opatrenia, ale viac sa toho urobiť nedá.“
(čtk, reuters)
