EUROSERVIS: Súhrn správ z 10. septembra

BRATISLAVA 10. septembra (SITA) - DZURINDA: S luxemburským premiérom o spolupráci V4 a BeneluxuVytváranie možností pre rozširovanie vzájomne výhodnej spolupráce a užšej koordinácie aktivít medzi krajinami V4 a Beneluxu v hospodárskej, politickej a

spoločenskej oblasti bude nosnou témou rozhovorov medzi premiérom Mikulášom Dzurindom a predsedom vlády Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Junckerom. Luxemburský premiér pricestuje na dvojdňovú oficiálnu návštevu SR v pondelok. Partneri budú tiež hovoriť o možnostiach prehĺbenia bilaterálnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom a to predovšetkým v ekonomickej oblasti. Premiéri budú diskutovať aj o otázkach súvisiacich s integráciou SR do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
EÚ: Konzervatívni lídri podporujú diplomaciu v otázke Iraku
Taliansky premiér Silvio Berlusconi a ďalší konzervatívni lídri krajín EÚ vyzvali v pondelok Irak, aby akceptoval návrat zbrojných inšpektorov OSN a USA požiadali, aby nezačali novú vojnu. Na súkromnom stretnutí, na ktorom sa okrem Berlusconiho zúčastnili premiéri Francúzska Jean Pierre Raffarin, Španielska José Maria Aznar, Holandska Jan-Peter Balkenende a Portugalska José Manuel Barroso, sa dohodli, že USA by mali voči Saddámovi Husajnovi presadzovať diplomatickú líniu.
BUKUREŠŤ: Hospodárska spolupráca podľa Schustera nedostatočná
Hospodárska spolupráca medzi Slovenskou republikou a Rumunskom je síce lepšia ako v predchádzajúcich rokoch, ale jej úroveň nie je stále dostatočná. Na zasadnutí Ekonomického fóra podnikateľov v Bukurešti sa na tom zhodli prezidenti oboch krajín Rudolf Schuster a Ion Iliescu. Ako konštatoval slovenský prezident, ktorý je na oficiálnej návšteve Rumunska, vzájomný obrat predstavuje 156 miliónov USD, čo je však stále nízke číslo. Jeho rumunský partner priznal, že za skromnú úroveň obchodnej výmeny je zodpovedná najmä rumunská strana. Ako dodal, obe krajiny sa po páde komunistického režimu začali orientovať predovšetkým na západnú Európu, čím sa prerušili vzťahy medzi štátmi bývalého socialistického bloku. "Je to daň transformácie, ktorou obe krajiny prechádzajú," konštatoval Iliescu.
FÍNSKO: Tretina občanov odsudzuje zahraničnú politiku USA
Súčasnú zahraničnú politiku Spojených štátov amerických vnímajú Fíni dosť negatívne. Len necelých desať percent obyvateľov Fínska si myslí, že zahraničná politika USA má na ich krajinu pozitívny dopad. Jeden z troch Fínov je naopak presvedčený, že tento dopad je negatívny. Napísal fínsky denník Helsingin Sanomat. Názor Fínov sa jednoznačne líši od priemerného pohľadu občanov Európskej únie. V priemere 47 percent obyvateľov EÚ verí, že vplyv zahraničnej politiky USA je negatívny a 26 percent ho vníma pozitívne. Jedna tretina Fínov si myslí, že americká zahraničná politika nemá žiaden dopad na Fínsko. Tento počet je podľa denníka Helsingin Sanomat až dvojnásobný v členských krajinách únie.
EÚ: Brusel chce posilniť vzťahy so susedmi rozšírenej únie
Európska únia chce zabrániť tomu, aby po jej rozšírení až o dvanásť krajín prišlo k vytvoreniu nových deliacich čiar v Európe. Európska komisia (EK) a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana sa preto vyslovujú za pevnejšie vzťahy s budúcimi susedmi, ktorí sa do únie tak skoro nedostanú. EÚ sa už v roku 2004 rozšíri o desať nových krajín vrátane Slovenska, o niekoľko rokov o Rumunsko a Bulharsko a neskôr aj o Turecko. Čeliac kritike, že sa zaoberá len prípravou blížiaceho sa rozšírenia a zabúda na tých, ktorí sa ocitnú za jej budúcou hranicou, predloží EK už koncom septembra šéfom diplomacií pätnástky dokument o posilňovaní partnerských vzťahov s budúcimi susednými krajinami. Tempo a rozsah tohto procesu má byť podľa dokumentu pripraveného Javierom Solanom a komisárom EÚ pre vonkajšie vzťahy Chrisom Pattenom pre jednotlivé susedné krajiny individuálne a nemalo by vylučovať žiadnu možnosť, vrátane možného členstva v únii. Posilnené partnerstvo sa má týkať najmä Ukrajiny, ale aj Bieloruska, Moldavska, Macedónska, Albánska, Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory. S istotou sa však dá o budúcom členstve hovoriť iba v prípade Chorvátska.
JUNCKER: SR má postavenie, ktoré mu umožní stať sa členom EÚ a NATO
Slovensko za posledné štyri roky získalo v Európe také postavenie, ktoré mu čoskoro umožní stať sa členom Európskej únie i NATO. Takýto názor tlmočil novinárom predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Juncker, ktorý sa v utorok v Bratislave stretol so svojim slovenským kolegom Mikulášom Dzurindom. Juncker opakovane ocenil pokrok Slovenska v prístupovom procese od roku 1998, pričom zásluhy podľa neho patria vláde pod vedením Mikuláša Dzurindu. Čo sa týka rozšírenia EÚ, luxemburská vláda podporuje schválený časový harmonogram, to znamená, že vstupné rokovania s pripravenými kandidátmi budú uzavreté do konca tohto roku, pričom tieto krajiny sa zúčastnia volieb do Európskeho parlamentu (EP) v júni 2004 ako členovia únie. Premiéri rokovali aj bilaterálnej spolupráci, ktorú obaja pokladajú za vynikajúcu vo všetkých oblastiach. Táto spolupráca sa dnes rozšírila aj o sociálno-pracovnú oblasť, keďže ministri práce oboch krajín začali rokovať o postupnom otvorení luxemburského trhu práce slovenským občanom po rozšírení EÚ. Ako uviedol Juncker, pôjde o bilaterálnu dohodu o zamestnávaní slovenských pracovníkov z oblasti výstavby, pričom neskôr by sa táto spolupráca rozšírila aj na iné sektory luxemburského hospodárstva.
SCHUSTER: Smerovanie SR sa nezmení ani po parlamentných voľbách
Smerovanie Slovenska sa po parlamentných voľbách nezmení. Strategickými úlohami zostane aj naďalej vstup SR do Európskej únie a NATO. Rumunského prezidenta Iona Iliesca o tom počas návštevy Bukurešti informoval prezident SR Rudolf Schuster. Ako uviedol dnes na tlačovej besede, svojho partnera zároveň ubezpečil, že záujem slovenskej strany o rozvoj vzťahov s Rumunskom bude pokračovať aj po vymenovaní novej slovenskej vlády. Stretnutiu oboch prezidentov dominovali predovšetkým integračné ambície Slovenska a Rumunska. Pri rokovaniach o vstupe do EÚ musí Rumunsko ešte veľa doháňať. Ako povedal, proces prístupových rokovaní s úniou spomalil ekonomický úpadok, ktorý nastal v krajine pred niekoľkými rokmi. V tejto súvislosti ocenil Slovensko, ktorému sa podarilo zachovať ekonomickú stabilitu aj napriek výmene vlád. Rumunsko chce využiť slovenské skúsenosti, ktoré mu pomôžu pri ďalších rokovaniach o vstupe do EÚ. Obaja prezidenti veria, že obe krajiny dostanú pozvanie do NATO na novembrovom summite aliancie v Prahe.
ČR: HDP vzrástol v druhom štvrťroku o 2,5 %
Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Českej republiky vzrástol v druhom štvrťroku medziročne o 2,5 %. Je to síce mierne lepší údaj ako sa očakávalo, avšak podľa názoru analytikov rast HDP nebol dostatočný na to, aby ovplyvnil politiku centrálnej banky. Český statistický úřad (ČSÚ) oznámil, že celková hodnota HDP bola v druhom štvrťroku v nominálnom vyjadrení 573,656 mld. CZK. Analytici očakávali na druhý kvartál rast HDP o 2,24 %, avšak v druhom polroku 2002 očakávajú zhoršenie ekonomického vývoja, predovšetkým kvôli povodniam. V auguste krajinu zasiahli ničivé záplavy, ktoré spôsobili škody v odhadovanej výške 3 mld. USD.
MAĎARSKO: V záujme vstupu do EMÚ chce zmierniť rýchly rast miezd
Maďarsko plánuje v budúcom roku znížiť rast reálnych miezd v snahe znížiť inflačné tlaky a zabezpečiť si tak do budúcnosti hladký prechod do eurozóny. Minister financií Csaba Laszló v pondelok podal svoje návrhy počas kľúčových rozhovorov s odbormi a zamestnávateľmi a vyslovil zámer vlády znížiť rast reálnych miezd v budúcom roku v súkromnom sektore na 3 %.
POĽSKO: Vláda očakáva v roku 2003 rýchlejší rast HDP
Poľská ľavicová vláda nečakane zvýšila svoju prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na rok 2003, čím spustila vlnu kritiky zo strany centrálnej banky, ktorá považuje tento krok za neopodstatnený. Vláda zvýšila svoje očakávanie rastu HDP na 3,5 % z doterajších 3,1 %. Tento krok by aspoň na papieri umožnil ministrovi financií Grzegorzovi Kolodkovi zvýšiť daňové príjmy v roku 2003 a následne znížiť fiškálny deficit v budúcom roku, ktorý tento rok dosiahol 40 mld. PLN, čo predstavuje 5,4 % HDP. Cezary Jozefiak a Wieslawa Ziolkowska, členovia komisie, ktorá určuje úrokové miery a monetárnu politiku, tvrdo kritizovali rozhodnutie vládneho kabinetu. Podľa Ziolkowskej je zvýšenie očakávaní rastu HDP v budúcom roku príliš optimistické, nakoľko poľská ekonomika vzrastie v roku 2002 iba o 1 %. Analytici tvrdia, že vláda sa snaží umelo znížiť deficit v budúcom roku.
DZURINDA: Vývoj v Rakúsku by nemal ohroziť rokovania SR s EÚ
Nepredpokladám, že by vývoj v Rakúsku mohol nejakým dramatickým spôsobom poznamenať ukončenie vstupných rokovaní Slovenska s Európskou úniou. Povedal pre agentúru SITA premiér Mikuláš Dzurinda po dnešnom stretnutí s predsedom vlády Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Junckerom. "Rakúsko je stabilnou demokraciou a aj takýto vývoj patrí k demokracii," uviedol. Premiér Juncker sa odmietol vyjadriť k príčinám vnútropolitickej krízy v Rakúsku, pretože by to považoval za vmiešavanie sa do vnútorných vecí inej krajiny. V záujme Rakúska i Slovenska však dúfa, že reformné, proeurópske a proatlantické sily zvíťazia vo voľbách, ktoré sa uskutočnia v oboch krajinách. Luxemburský premiér vylúčil možnosť, že vládna kríza v Rakúsku by mohla oddialiť proces rozširovania. "Slovensko už uzavrelo 27 kapitol a nie je mysliteľné, aby zmena vlády v Rakúsku negatívne ovplyvnila dodržanie harmonogramu rozšírenia. To by sme neakceptovali," zdôraznil.
VERHEUGEN: Je presvedčený, že časový plán rozšírenia EÚ sa naplní
Európska únia (EÚ) dodrží časový plán svojho rozšírenia a rokovania o vstupe uzavrie pravdepodobne až s desiatimi kandidátskymi krajinami na decembrovom summite v Kodani. Toto presvedčenie vyjadril dnes pred členmi zahraničného výboru Európskeho parlamentu (EP) komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. "Politická vôľa členských krajín sa nezmenila a dynamika procesu je taká silná, že rozšírenie už nemožno zastaviť," povedal Verheugen, podľa ktorého proces rozšírenia nemôžu zbrzdiť ani nemecké, ani prípadné rakúske voľby. Komisár by si želal, aby sa rokovania prakticky uzavreli už na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ 10. decembra, ale nevylučuje, že niektoré politické otázky sa budú musieť doriešiť až na kodanskom summite, ktorý sa začína 12. decembra. Verheugen potvrdil, že Európska komisia predstaví 16. októbra správy o pokroku kandidátskych krajín v príprave na vstup do EÚ, ako aj ďalší strategický dokument o rozšírení. V ňom odporučí, ktoré krajiny sú dostatočne pripravené na to, aby v decembri uzavreli rokovania. Hodnotenie bude založené iba na plnení kritérií a nie na politických úvahách.
SAPARD: V SR a ČR plánuje EK zvýšiť svoj podiel financovania o 25%
Európska komisia (EK) by na budúci týždeň mala rozhodnúť o tom, či zvýši svoju účasť na financovaní rozvoja poľnohospodárstva o 25 percent v Českej republike a na Slovensku, aby tak pomohla farmárom vyrovnať sa s následkami povodní v postihnutých oblastiach. EK o tom informovala v utorok. Cieľom fondu, známeho ako SAPARD, je urýchliť zlepšenie úrovne poľnohospodárov v kandidátskych krajinách únie. EÚ vyčleňuje v rámci rozvojového programu desiatim kandidátskym krajinám každoročne 530 miliónov eur. V rámci tejto pomoci únia poskytuje farmárom polovicu potrebných financií na rozvoj, ďalšia časť financií pochádza od národných vlád. Po katastrofálnych povodniach v strednej a východnej Európe v auguste EK zvažovala zvýšenie svojho podielu financovania v rámci programu SAPARD z 50 na 75 percent v Českej republike a na Slovensku na zmiernenie bremena vlád krajín, ktoré boli najťažšie postihnuté povodňami.
LINDEN: Referendum o vstupe do EÚ by v SR mohlo byť v máji
Referendum o vstupe SR do Európskej únie by mohla vláda pripraviť v máji budúceho roka. Nasledovať by malo po podpise prístupovej dohody, ktoré možno očakávať v apríli, uviedol pre novinárov vedúci Delegácie EK v SR veľvyslanec Eric van der Linden. Podľa veľvyslanca by sa referendá mali najskôr uskutočniť v kandidátskych štátoch s najväčšou podporou vstupu, ku ktorým SR určite patrí, a skončiť v Poľsku.
SR: Ministri SR a Luxemburska rokovali o spolupráci v rezorte
Hospodárska a sociálna situácia Slovenska a Luxemburska s dôrazom na migráciu bola predmetom rozhovoru ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Petra Magvašiho a ministra práce a zamestnanosti Luxemburského veľkovojvodstva Fransoisa Biltgena. Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie s verejnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Magdaléna Sedláčková. Ministri rokovali o spolupráci v oblasti zamestnávania občanov Slovenska v Luxembursku a o napĺňaní Zmluvy medzi SR a Luxemburskom v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ďalej spoločne prediskutovali perspektívy slovensko-luxemburskej spolupráce v období integračných snáh SR do Európskej únie.
11. SEPTEMBER: Dánsky premiér si v mene EÚ v USA uctí obete útokov
V Európskej únii (EÚ) stojíme po boku Spojených štátov, keď ide o prenasledovanie a súdenie teroristov, ako aj prerušenie financovania teroristických sietí. Uviedol dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, pred odchodom do USA. V New Yorku sa 11. septembra zúčastní na spomienkovej slávnosti pri príležitosti teroristických útokov minulý rok. Ako ďalej povedal, Američanom chce odovzdať posolstvo o pokračujúcej spolupráci v boji proti terorizmu. "Moja návšteva v New Yorku bude retrospektívou i pohľadom dopredu. V mene Dánska a EÚ chcem svojou účasťou vyjadriť našu solidaritu s USA," dodal Rasmussen. Dánsky premiér sa spoločne s ministrom zahraničných vecí Perom Stigom Moellerom vo štvrtok zúčastní aj na otvorení Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (OSN).
PRODI: Vyzval USA aby nezaútočili na Irak bez podpory BR OSN
Predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi vyzval v utorok Spojené štáty americké (USA), aby nezaútočili na Irak bez súhlasu Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN). Prodi, ktorý je na čele exekutívy Európskej únie (EÚ), uviedol, že osamelým útokom by USA mohli stratiť svojich spojencov vo vojne proti terorizmu, ktorý sa začal pred rokom po samovražedných útokoch na New York a Washington. "Musíme bojovať proti terorizmu, ale nemyslím si, že vojna je riešenie bez podpory BR OSN," uviedol Prodi pre nezávislú rozhlasovú stanicu TSF. Ako dodal, v opačnom prípade sa obáva, že najväčší úspech všetkých bude zničený, a to je podstata americkej diplomacie po 11. septembri, ktorou je celosvetová aliancia proti terorizmu. Washington obvinil Irak z vývoja zbraní hromadného ničenia a trvá na politike zosadenia irackého prezidenta Saddáma Husajna. Americký prezident George W. Bush, ktorý bude obhajovať svoj postoj voči Iraku pred BR OSN vo štvrtok, sa usiluje získať podporu štyroch stálych členov Bezpečnostnej rady - Ruska, Číny, Francúzska a Veľkej Británie - na kroky vedúce k zvrhnutiu Husajna.
SR: Prezident Schuster ukončil návštevu Rumunska
Stretnutím s krajanmi v Temešvári ukončil prezident republiky Rudolf Schuster dvojdňovú oficiálnu návštevu Rumunska. Okrem predstaviteľov slovenskej menšiny hovoril aj so zástupcami Temešváru a Timišskej župy. Ako konštatoval pred novinármi, ide o oblasť, ktorá je hnacím motorom rumunskej ekonomiky. Je preto rád, že prišiel do Temešváru aj so slovenskými podnikateľmi, aby sa tu skontaktovali s budúcimi potenciálnymi partnermi. O život slovenskej menšiny sa R. Schuster zaujímal aj počas rokovania s rumunskými prezidentom Ionom Iliescom. Ocenil najmä to, že rumunská vláda podporuje slovenskú menšinu pri zachovávaní jej identity. Na budúci rok si krajania pripomenú 200 rokov od príchodu na územie Rumunska. Ako prezident poznamenal, chce sa pri tejto príležitosti do Rumunska vrátiť. Súčasťou slovenskej delegácie boli aj zástupcovia viacerých slovenských podnikov, ktorí predstavili rumunským partnerom konkrétne projekty spolupráce. Prezident SR hovoril s predstaviteľmi Rumunska o ambíciách oboch krajín vstúpiť do NATO a EÚ a o rozvoji vzájomnej obchodnej výmeny.
EÚ: Noví členovia získajú v rokoch 2004 až 2006 od EÚ 8,8 mld. eur
Desať kandidátskych krajín, usilujúcich sa vstúpiť do Európskej únie (EÚ) v priebehu dvoch rokov, by malo v rokoch 2004 až 2006 získať z rozpočtu EÚ čistú sumu minimálne 8,8 mld. eur. Vyplýva to z návrhu Európskej komisie (EK). Predbežné kalkulácie EK boli zaslané súčasným 15 členom EÚ na preštudovanie. Na základe plánu EK dostane 10 nových členských krajín z rozpočtu EÚ pomoc vo výške asi 24,3 mld. eur, teda 6,14 mld. eur v roku 2004, 8,01 mld. eur v roku 2005 a 10,1 mld. eur v roku 2006. Na druhej strane sa však od nových kandidátov bude vyžadovať príspevok v porovnateľnom období vo výške asi 15,5 mld. eur, teda 5,05 mld. eur v roku 2004, 5,14 mld. eur v roku 2005 a 5,32 mld. eur v roku 2006. Rozpočet EÚ sa momentálne pohybuje okolo 98 mld. eur ročne, pričom 80 % z neho sa používa na programy podpory poľnohospodárstva a na pomoc chudobným regiónom. Predstavitelia EÚ uviedli, že čistý prílev financií do nových členských krajín môže byť vyšší ako spomínaná suma, pretože predpoveď nezahŕňa rôzne plánované platby zo strany EÚ.
BRITÁNIA: Premiér Tony Blair trvá na vstupe krajiny do eurozóny
Predseda vlády Tony Blair vyhlásil, že Veľká Británia vstúpi do Európskej menovej únie (EMÚ) ak budú výsledky ekonomických testov naznačovať výhodnosť tohto kroku pre krajinu. Predseda vlády týmto vyvrátil špekuláciu, že britská vláda zaujíma chladný postoj voči jednotnej mene. Podľa Blaira by izolácia krajiny v období keď sa bude Európska únia (EÚ) rozširovať a bude mať 25 členov bola nielen ekonomicky nerozumná, ale šla by úplne proti národným záujmom Spojeného kráľovstva v 21. storočí. Analytici tvrdia, že vzhľadom na rastúce napätie s Irakom má Tony Blair strach vyhlásiť referendum o jednotnej mene v najbližších 12 mesiacoch, ak by mala byť krajina zainteresovaná v ozbrojenom konflikte na Blízkom východe.
PRODI: Štyri krajiny EÚ musia limitovať svoj rozpočtový deficit
Prezident Európskej komisie (EK) Romano Prodi oznámil, že štyri krajiny, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko, musia dodržať Pakt stability a rastu, ktorý zaväzuje krajiny Európskej menovej únie (EMÚ). "Dnešné rozpočtové deficity opäť rastú vzhľadom na spomalenie ekonomiky, avšak z historickej perspektívy sú stále ešte nízke a niekoľko krajín dosiahlo aj prebytok rozpočtu," uviedol Prodi. Žiadna z členských krajín sa nevrátila k fiškálnemu plytvaniu, ktoré bolo bežné v minulosti, ako predpovedali niektorí kritici. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko však musia vyvinúť veľké úsilie, aby do roku 2004 zosúladili svoje rozpočty s cieľmi, ktoré stanovuje pakt stability.
EK: Slovensko bude čistým príjemcom od vstupu do EÚ
Slovensko bude hneď po svojom vstupe do Európskej únie (EÚ) platiť do spoločného rozpočtu menej ako z neho dostávať. Stane sa tak tzv. čistým príjemcom, hoci v prvom roku po rozšírení dostane zrejme menej ako posledný rok pred vstupom. Vyplýva to z predbežných výpočtov Európskej komisie (EK), ktoré dostala v Bruseli k dispozícii aj agentúra SITA. Slovensko nebude na tom po vstupe do EÚ tak zle ako mnohí čakali. Z predbežných výpočtov Európskej komisie dokonca vyplýva, že už v prvom roku po vstupe dostane o 103 miliónov eur viac ako zaplatí do spoločného európskeho rozpočtu. Bude to síce o jeden milión eur menej ako má dostať v budúcom a teda v poslednom roku pred vstupom, ale aj tento jeden milión by malo Slovensko dostať späť v podobe kompenzácií. Podľa výpočtov komisie má byť Slovensko v roku 2005 už úplne ziskové. V druhom roku po vstupe by mala totiž jeho bilancia predstavovať až 225 miliónov eur, čo je o 121 miliónov viac ako pred vstupom a v roku 2006 až 350 miliónov, čo je dokonca o 246 miliónov viac ako pred vstupom. Tieto čísla navrhuje komisia, ale členské štáty únie ich schváliť ešte nemusia. O tom sa rozhodne až koncom októbra na summite EÚ v Bruseli.
ICC: Viceprezident PZ NATO je rád, že SR nepodľahla tlaku USA
Viceprezident Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO Markus Meckel vysoko ocenil postoj Slovenska a ďalších kandidátskych krajín na vstup do NATO v otázke Medzinárodného trestného súdu (ICC). Všetci kandidáti, s výnimkou Rumunska, "nepodľahli tlaku zo strany Spojených štátov a vyzývam ich, aby mu ani nepodľahli," uviedol v prednáške Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) na tému rozširovania NATO, ktorá sa konala dnes v Bratislave. Meckel ostro nesúhlasí s postojom USA, ktoré nechcú, aby ich občania podliehali jurisdikcii ICC a na kandidátske krajiny na vstup do NATO sa obrátili s návrhom dohody, ktorá by Američanom zabezpečovala imunitu pred ICC za zločiny, ktorých by sa prípadne dopustili na ich území.
MZV SR: Vyhlásenie k výročiu teroristického útoku na USA
Občania Slovenskej republiky spolu s demokratickou verejnosťou celého sveta si so zármutkom pripomínajú nevinné obete z viac ako osemdesiatich národov sveta, ktoré zahynuli pri zákernom teroristickom útoku 11. septembra 2001, uvádza sa vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí SR pri príležitosti prvého výročia teroristického útoku na Spojené štáty americké. Ako sa v ňom ďalej píše, hoci sa útok odohral na pôde USA, bol namierený proti celému demokratickému a civilizovanému svetu, ktorého pevnou súčasťou je aj Slovenská republika. Bol namierený proti základným hodnotám ľudskosti a demokracie, ktoré tento svet vyznáva. Ľudí rôznych národov a vyznaní stmelil v boji za ich obranu a zároveň ukázal, aká dôležitá je spolupráca, vzájomná podpora a solidarita v medzinárodných vzťahoch vrátane transatlantického partnerstva.
MVO: Verejná diskusia o svete rok po teroristických útokoch na USA
Teroristické útoky na USA z 11. septembra 2001 sú udalosťou, ktorá zmenila veľa vecí nielen vo svete, ale aj na Slovensku a po roku je možné bilancovať. "Nielen tým, že sa niekto vyjadrí v médiách, ale aj na otvorenom fóre," uviedol pre agentúru SITA Milan Nič z nadácie Pontis. Nadácia je spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SPFA) organizátorom verejnej diskusie Svet po September 11. V budúcnosti by malo byť samozrejmosťou robiť podobné podujatia pre tých, ktorí majú záujem. M. Nič verí, že postupne sa ľudia začnú viac zaujímať aj o udalosti, ktoré sa stali v zahraničí. Verejnú diskusiu otvorí svojim krátkym príhovorom predseda Správnej rady SPFA Juraj Stern, po ktorom bude o 14:46, v čase keď vrazilo prvé unesené lietadlo do budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, nasledovať pietna minúta ticha.
FRANCÚZSKO: Počet obetí záplav vzrástol na 20 ľudí
Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin dnes navštívil smršťami a povodňami postihnutú juhovýchodnú oblasť krajiny. Počas svojej cesty prisľúbil štátnu pomoc vo výške 10 miliónov eur oblasti, kde počet obetí už vzrástol na 20 ľudí. Prudké dažde v pondelok v noci prispeli k obrovským škodám spôsobených v nedeľu silným vetrom a dažďom. Podľa oficiálnych informácií by úrovne vody mali začať klesať v utorok, sú však obavy že počet obetí bude vyšší. Stále je nezvestných 11 ľudí. Európska únia takisto prisľúbila pomoc pri rekonštrukcii v ťažko postihnutej poľnohospodárskej oblasti. Vo svojom vyhlásení uviedla, že Francúzsko bude mať čoskoro k dispozícii využitie regionálnych dotácií EÚ vyčlenených pre postihnuté oblasti pre obdobie do roku 2006.
EÚ: Slovensko dostane viac ako zaplatí, ČR ani Slovinsko nie
Slovensko bude ihneď po svojom vstupe do Európskej únie (EÚ) platiť do spoločného rozpočtu menej ako z neho dostávať. Stane sa tak tzv. čistým príjemcom, hoci v prvom roku po rozšírení dostane asi o milión eur menej ako posledný rok pred vstupom. Ako ďalej vyplýva z predbežných výpočtov Európskej komisie (EK), Česká republika sa čistým príjemcom stane až v roku 2005 a Slovinsko spolu s Maltou a Cyprom budú viac do rozpočtu platiť ako z neho dostávať aj v druhom a treťom roku po vstupe. Česká republika zaplatí do rozpočtu v roku 2004 o 185 miliónov viac ako z neho dostane a celkovo dostane až o 343 miliónov menej ako rok pred vstupom. V roku 2005 bude už ČR čistým príjemcom, keď dostane o 49 miliónov viac ako do spoločného rozpočtu zaplatí. Slovinsko zaplatí prvý rok o 174 miliónov viac ako dostane a v roku 2005 o 144 miliónov viac. V podobnej situácii ako Slovensko, ktoré má byť čistým príjemcom od prvého roka po vstupe do únie, bude aj Poľsko a pobaltské štáty. Spoločne by malo desať nových členských krajín v rokoch 2004 až 2006 získať 24,3 miliardy a do rozpočtu prispieť 15,5 miliardami eur. Prvé tri roky rozšírenia o desať štátov tak budú úniu stáť 8,8 miliardy eur.
NEMECKO: Fischer varuje Nemcov pred protiamerickým postojom
Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer vyzval v utorok nemeckých spoluobčanov, aby nepodľahli protiamerickým náladám z dôvodu nezhôd ohľadne Iraku, pričom zdôraznil, že Spojené štáty sú ochrancom celosvetového mieru a slobody. Fischer, ktorý v stredu bude Nemecko reprezentovať na spomienkovej slávnosti v New Yorku pri príležitosti prvého výročia teroristických útokov na USA 11. septembra, zopakoval postoj Nemecka, ktoré je proti útoku na Irak. "Amerika je zárukou mieru a slobody na svete," uviedol Fischer, ktorý zdôraznil, že medzinárodný terorizmus je stále hrozbou, ktorá musí byť zdolaná s americkým vedením.
Vo svojich vyjadreniach, podobných obsahu, ale rozdielnych v tóne, ktorý prezentoval nemecký kancelár Gerhard Schröder, vysvetlil, prečo je Nemecko proti vojne v Iraku. Ako povedal, Nemecko nesúhlasí s argumentmi administratívy prezidenta USA Georgea W. Busha, že útok je potrebný skôr ako úsilie umožniť prístup zbrojných inšpektorov. Fischer, podobne ako Schröder, uviedol, že Nemecko sa nezapojí do žiadnej vojenskej intervencie.
KADLEČÍKOVÁ: Referendum o vstupe do EÚ nesmie stroskotať na neúčasti
Referendum o vstupe SR do EÚ nesmie stroskotať na neúčasti občanov, preto vláda musí pripraviť komunikačnú stratégiu a čoskoro začať informačnú a presvedčovaciu kampaň, vyhlásila dnes v Banskej Bystrici pri otvorení Stredoeurópskeho finančného týždňa podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková. Nedomnieva sa však, že by bolo vhodné pre referendum, ktoré prichádza do úvahy v máji alebo júni 2003, existujúci zákon o referende zmäkčovať v kritériách účasti. Vedúci Delegácie EK v SR veľvyslanec Eric van der Linden uviedol, že plán predstaviteľov krajín V4 začať sériu referend v štáte s najväčšou podporou je správny a pripomenul negatívnu skúsenosť s postupnosťou dvojice Dánsko a Nórsko zo sedemdesiatych rokov. Dodal, že EÚ nemá na konanie národných referend žiadne požiadavky na ich pravidlá.

ll

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 10. septembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 10. septembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?