Úžasné – hovoríme si – konečne som našiel svoju druhú polovicu.Lenže, ak sme si takí podobní, prečo sa začíname po istom čase hádať a zaťato bojovať o svoju pravdu? Prečo je to tak, že čím dlhšie sa poznáme, tým väčšie rozdiely medzi našimi povahami vidíme? Alebo je to tak, že sme iba podľahli sebaklamu sprevádzajúcemu každú zaľúbenosť?
Ani nie. V skutočnosti sa s partnerom v mnohom podobáme, pretože inak by sme spolu nevydržali ani niekoľko minút. Isté povahové rozdiely a vedomý či nevedomý boj o moc však robia svoje. Stáva sa, že už po niekoľkých mesiacoch známosti sa častejšie hádame, ako žijeme v zhode, na partnerovi nás všetko dráždi a všímame si iba jeho chyby.
Ako si s tým poradiť? Predovšetkým by sme mali dbať na to, aby sme podporovali všetko, čo nás spája – spoločné záujmy, názory alebo aspoň spôsob trávenia voľného času, ktorý vyhovuje obidvom. V partnerstve sa treba rozprávať a dokonca aj hádať, ale konštruktívne, čiže tak, aby sme z každého sporu získali výsledky pre budúcnosť. Ustupovať si, hovoriť si milé slová a nezabúdať na nežné gestá.
Ako sa rozprávať, aby sme sa dohovorili?
* Snažte sa hovoriť pokojne a rozvážne. Čím menej zlosti a negatívnych emócií prejavujete, tým bude rozhovor ľahší.
* Hovorte o tom, čo sa vám nepáči, ale nezačínajte vety výrokmi: Ty vždy. Radšej povedzte: Mám k tebe prosbu.
* Pred vážnym rozhodnutím, napríklad pred väčším nákupom, sa najprv dohodnite, či je to v záujme obidvoch. Obe strany majú právo vyjadriť svoj názor.
* Nezabúdajte, že k hádkam prichádza aj v ideálnych partnerstvách. Najväčšie umenie nie je nehádať sa, ale na hádku čo najrýchlejšie zabudnúť.
(mo)
