Na 42. ročníku atletickej Ceny Slovenska Slovak Gold, ktorá patrí do vrcholnej kategórie mítingov Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF), neutvorili atléti ani jeden výkon hodný zvýraznenia v titulku. Nepadol žiadny rekord mítingu ani jeden svetový výkon roka. Nik zo Slovákov nepokoril limit na augustové edmontonské majstrovstvá sveta. Konkurencia bola zrejme najslabšia zo všetkých ročníkov, čo je bratislavské podujatie opuncované vizitkou najvyššej kvality IAAF/ Grand prix. Kulisa približne tritisíc divákov nenadchla početnosťou. Podujatie, ktorého budúcnosť je vo hviezdach, zaznamenalo teda v kolónke plusov viac-menej nulu.
Nostalgická spomienka nabáda do povzdychu - pamätáme iné, aj európske a svetové rekordy. Realita tlačí k zemi - organizátorom museli stačiť na všetko približne tri milióny slovenských korún, čo je o čosi viac, než pýta za štart atlét vysokej svetovej úrovne (50 000 USD), nie absolútna hviezda. Aj z toho mála si vyinkasoval AŠK Inter, chystajúci sa prebudovať viacúčelový štadión na futbalový chrám lákajúci divákov, 250 000 korún za prenájom. Desaťkrát viac než vlani. Teda predsa jestvuje jedno veľké plus, že Cena Slovenska vôbec bola.
Skutočne slabý míting?
Organizátori pripravovali 42. ročník bratislavského mítingu ako šancu Slovákov plniť limity na tohtoročné veľké svetové podujatia (MS dospelých v Edmontone, ME do 23 rokov v Amsterdame, ME juniorov v talianskom Grosette, MS do 17 rokov v Debrecíne). Vo vrcholnej podobe sa to, žiaľ, nepodarilo nikomu. Pravda, tí čo ho splniť teoreticky mali, ho už vo vrecku majú - guliari Mikuláš Konopka a Milan Haborák (okrem nich ešte chodci Štefan Malík a Matej Spišiak). Kladivo (Charfreitag, Miloslav Konopka) v bratislavskom programe z pochopiteľných príčin nie je, tentoraz nebol ani oštep (Bokor), výškarka Melová skáče v Nemecku. Jediný reálny pokoriteľ limitu - vytrvalec Miroslav Vanko - dosiahol v kenskej konkurencii šieste miesto výkonom 13:43,12 min, čo je síce slovenský výkon roka, ale ďaleko za edmontonskou métou 13:25,0 min. Banskobystričan doplatil na nedopracovanú réžiu. Nik z Afričanov nevedel, kto z nich má byť vodičom. Preteky sa začali vo vlažnom tempe, vyvŕbila sa z nich súťaž na víťazstvo a nie na čas, čo tempárovi z banskobystrickej Dukly celkom zákonite vyhovovať nemohlo.
Relatívnosť pohľadu
V exaktnej atletike sa pohľad posúva, vždy je relatívny. Keby vlani vyhral guliarsku súťaž Haborák výkonom 20,26 m pred svojím najväčším domácim súperom Mikulášom Konopkom (19,97 m), dôvod na oslavný hlavný titulok by bol. Ibaže Konopka pred dvoma týždňami utvoril v Ostrave výborný slovenský rekord 20,66 m (na konci roku 2000 mal maximum 19,98 m).
Keby vlani zabehla sedemnásťročná Lucia Klocová na 800 metrov čas 4:03,06 min, tajil by sa nám dych. Lenže mladučká Martinčanka medzitým získala v októbri 2000 bronz na juniorských MS v Chile. Beztak si zlepšenie zverenky trénera Pavla Slouku za necelý polrok o dva a pol sekundy zaslúži obdiv. Ďalšie štyri splnené limity na šampionáty v kategóriách mladých jasne naznačujú, že slovenská atletika napreduje.
Málo ľudí?
Ak porovnáme návštevnosť s rokmi, keď štartovali v Bratislave také esá, akými boli Sergej Bubka, Michael Johnson, Mike Powell, Jonathan Edwards, všetko majstri sveta a dodnes svetoví rekordéri, bolo vypredané do miestečka - pätnásťtisíc ľudí. Nielen atletika, ale šport všeobecne, najmä v hlavnom meste Slovenska, neláka. Ani na futbalový štadión Slovana nechodí pravidelných dvadsaťtisíc. Ani na basketbalový Inter nepríde na Pasienky štyritisíc divákov. Lucia Klocová, ktorá hosťuje v českej lige, tak ako dobré dve desiatky Slovákov, hovorila o oveľa priateľskejšej, živšej atmosfére u našich susedov. Na ligové kolo v Plzni prišlo pätnásťtisíc. V porovnateľných ukazovateľoch súčasnosti prišlo na Pasienky tak akurát.
Nesporne však hriala prajná atmosféra a spontánne reakcie na výkony. Ruská víťazka trojskoku Tatiana Lebedevová druhým najlepším svetovým výkonom roka 14,82 m, strieborná medailistka zo Sydney, povedala: „Keďže som v pondelok skákala v Aténach (14,91 m) a priletela tesne pred pretekmi, som s výkonom maximálne spokojná. V Bratislave som chcela v každom prípade štartovať, pre mňa je toto mesto šťastné. Vlani som na tu tiež vyhrala, a ak sa v budúcnosti ešte bratislavský míting uskutoční, veľmi rada prídem.“
PETER FUKATSCH
