y sa na blonďavého študenta z Petrohradu nalepilo veľmi málo. Žreb voľných jázd mužov k nemu nebol milosrdný. Z poslednej pätorky musel na ľad ako prvý, úchvatnou jazdou okorenenou dvoma štvoritými skokmi, za ktorú dostal tri šestky, však rozlúštil finálovú zápletku prakticky hneď na začiatku. „Keď som videl známky a medzi nimi aj nečakané šestky, vedel som, že som vyhral,“ netajil Pľuščenko.
Jeho najväčší rival Alexander Jagudin robil, čo mohol, na o dva roky mladšieho krajana to však nestačilo. Dvaja z deväťčlenného zboru rozhodcov mu síce určili prvú priečku, siedmi však za najlepšieho označili Jagudina. „Také je korčuľovanie. Nikoho neteší prehra, ale ani my nie sme žiadne stroje. Raz vám to vyjde, inokedy nie,“ postavil sa chlapsky k prehre Jagudin.
Vzájomné nepriateľstvo však z oboch sálalo počas celej štvrtkovej tlačovej besedy. Jagudin pôsobil oveľa vyrovnanejšie a sebavedomejšie, ale navonok neistého Pľuščenka zrakom úplne ignoroval. A z priamej otázky, čo s ich vzťahom narobia bratislavské výsledky, sa diplomaticky vyšmykol. „Teším sa na odvetu na majstrovstvách sveta,“ povedal stroho a namiesto ďalších slov zahryzol do ponúknutej tatranky. Pľuščenkovu jazdu, ktorá zelektrizovala bratislavský „zimák“, vraj nevidel. „Plne som sa sústredil na svoj výkon.“
Napriek dvom európskym prehrám však Jagudin, ktorý trénuje striedavo v Petrohrade a americkom Newingtone, zostáva úspešnejším krasokorčuliarom. Na posledných troch svetových šampionátoch nepustil pred seba nikoho a to Pľuščenka štve. „Svetové zlato je to, čo mi chýba k úplnej spokojnosti. Ale nie som od neho ďaleko. Viem, ako sa k nemu dopracovať. Robiť si svoju robotu a tú ovládam dokonale,“ verí si Jevgenij. Pred marcovými MS vo Vancouvri vygradovali obaja kohúti zápletku už v Bratislave.
RASTISLAV HRÍBIK
