ho volebného obdobia.
„Buď bude vypísaná nová súťaž, alebo nebude (…) Mojím rozhodnutím sa ale vytvorí priestor pre novú vládu na prípadné opätovné posúdenie potreby tohto nákupu,“ vysvetlil Mikloš.
Železnice trvajú na tom, že nové vlaky nevyhnutne potrebujú. „Niektoré súpravy majú štyridsať aj päťdesiat rokov. Jeden vlak dokonca musí ťahať rušeň nákladného vlaku, čo je asi unikát v celej Európe,“ upozornil Miloš Čikovský, hovorca železníc.
Mikloš odôvodnil svoje rozhodnutie snahou predísť špekuláciám o transparentnosti tendra. Odvolal sa pritom na stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý tender uznal, ale našiel v ňom niekoľko chýb. Chyby podľa Mikloša robilo aj ministerstvo dopravy. „Ministerstvo za môjho predchodcu Jozefa Macejka konalo v tejto kauze neštandardne a nad rámec svojich právomocí. Malo informácie, ktoré nemalo mať (…) a presadzovalo jedného z uchádzačov,“ zdôraznil vicepremiér.
Personálne dôsledky však zatiaľ vyvodil len na úrovni poradcov ministra. O osobe vedúceho úradu ministerstva Petra Klučku, ktorý stál po boku odvolaného Macejka, Mikloš nerozhodne. „Nie je v mojej kompetencii rozhodovať o bytí alebo nebytí Klučku v tejto funkcii. Je to kompetencia predsedu úradu štátnej služby. On túto vec skúma, ale zatiaľ nerozhodol,“ povedal Mikloš.
Kauzou železničného tendra sa bude zaoberať aj generálna prokuratúra. Podľa agentúry SITA sa prokurátor opiera o stanovisko úradu verejného obstarávania a bude skúmať podozrenia z trestného činu.
Nespokojný s rozhodnutím Mikloša je Víťazoslav Moric, poradca riaditeľa spoločnosti ŽOS Vrútky, ktorá spolu so švajčiarskou firmou vyhrala pôvodný tender.
„Dúfam, že aspoň po voľbách sa ukáže, že aj na Slovensku môžu byť tendre korektné, tak ako bol tento,“ povedal.
JURAJ JAVORSKÝ
Z tendra na vlaky pre regionálne trate, ktorý stál bývalého ministra Jozefa Macejka miesto, sa stala kauza až potom, ako sa objavil v médiách list poslanca SDKÚ Petra Kresánka adresovaný premiérovi Dzurindovi. V ňom písal: „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“ Gabo mal byť pokladník SDKÚ Gabriel Palacka.
Od roku 2000 súťažili o dodávku vlakov pre viaceré firmy, do finále sa dostali len francúzsky Alstom a švajčiarsko-slovenské konzorcium Stadler-ŽOS Vrútky. Od septembra železnice rokovali už len s konzorciom. Výberová komisia túto alternatívu odhlasovala jednomyseľne. Komisii predsedal brat premiéra Miroslav Dzurinda. Ministerstvo dopravy na čele s Jozefom Macejkom a vedúcim úradu ministerstva Petrom Klučkom preferovalo Alstom.
Minister poslal železniciam dva listy, aby ešte prehodnotili svoj výber. Tender sa predlžoval a u prezidenta Schustera intervenoval švajčiarsky prezident. Schuster napísal premiérovi o podozrení Švajčiarov, že tender môže ovplyvniť netransparentnosť. Premiér mu odpísal, že minister Macejko nemá záujem negatívne ovplyvniť spoluprácu so Švajčiarskom.
O pár dní neskôr premiér Macejka odvolal. Keď sa totiž objavil na verejnosti Kresánkov list, vypukol škandál. Kresánek poprel, že „pozadím“ sú peniaze pre SDKÚ. Prezídium SDKÚ vylúčilo Macejka z volebnej kandidátky a Kresánka zo strany.
Macejko chcel ešte predtým dať preveriť parametre oboch ponúk na Ústave súdneho inžinierstva v Žiline. Alstom, ktorý preferoval Macejko, totiž ponúkal nižšiu cenu, ale mal omnoho vyššie prevádzkové náklady. Stadler bol o 822 miliónov drahší, ale po zrátaní ceny vrátane peňazí na údržbu a prevádzku vychádzal výhodnejšie. Macejko spochybňoval hodnovernosť údajov Stadlera.
Na žilinský ústav sa dokumenty dodnes nedostali. Prípadom sa zaoberal aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý kritizoval železnicu pre postup pri výbere a priklonil sa skôr na stranu Macejka. Úrad pre verejné obstarávanie vydal nie úplne jednoznačné stanovisko. Podľa niektorých informácií stál za firmou Alstom aj jeden z bývalých riaditeľov ŽSR, za Stadlerom zasa poslanec Víťazoslav Moric. Alstom loboval aj prostredníctvom bývalého ministra zahraničného obchodu ČSFR Jozefa Bakšaya.
Autor: rf
