Ešte minulý týždeň priznal, že v práci nebýva vždy celých osem a pol hodiny a pripustil, že porušuje zákon, keď sa nezapisuje pri príchodoch a odchodoch z práce. Dnes tvrdí, že zákon neporušuje vôbec.

Má pravdu, pretože podľa zákona sa zamestnanec nemusí zapisovať, a keď to za neho urobia iní, ako v Ondrušovom prípade, je to problém zamestnávateľa.

„Nie vždy som tam, a priznávam sa, že aj odídem skôr,“ povedal minulý týždeň v rozhovore pre SME.

Včera svoj výrok spresňoval: „Vravel som, že odídem skôr, keď prídem skôr, odídem neskôr, keď prídem neskôr.“ Podľa záznamov v knihe príchodov a odchodov odpracoval za máj dokonca o 18 hodín viac, čo zistila i kontrola z vojenskej správy.

Zamestnávateľ je spokojný

Vojenská správa nemá veľa možností zistiť, či civilkár skutočne pre svojho zamestnávateľa pracuje.

„V týchto veciach vojenská správa dosť obtiažne zisťuje objektívnu skutočnosť. Ale dá sa to,“ tvrdí Tibor Rácz z Obvodnej vojenskej správy Bratislava I.

U Ondruša neohlásená kontrola odhalila len toľko, že zodpovedný vedúci nepodpisuje knihu príchodov a odchodov a nepodpísal včas Ondrušovi dovolenku.

My sme Ondruša na pracovisku zastihli až na štvrtý pokus.

Predseda rady mládeže Rastislav Dikant je s Ondrušovou prácou i dochádzkou spokojný. „Výsledok jeho práce budete môcť vidieť na budúci utorok na konferencii o vzťahu k mladým ľuďom.“

Dá sa na civilke podpredsedať?

„Vo svojom voľnom čase si môže robiť, čo chce,“ hovorí Dikant o Ondrušovej funkcii podpredsedu strany vládnej koalície.

Zákon politické angažovanie nezakazuje a Ondruš v SDĽ plat neberie.

„Tu má vytvorené všetky podmienky, ktoré sú potrebné na to, aby sa mohol venovať povinnostiam, ktoré mu z civilky vyplývajú,“ hovorí ústredný tajomník SDĽ Ján Richter. Chod strany sa podľa Richtera musel pre podpredsedovu civilku upravovať.

Ondruš si zasa myslí, že Richter mu síce drží pracovné miesto v SDĽ, ale inak veľa pre zlepšenie jeho podmienok neurobil. Podpredsedovanie strany však podľa neho vyžaduje nepočítané hodiny práce, ale aj tak ich „musel trochu okresať“. Richter sa zdráhal vysloviť k Ondrušovej práci v strane: „Nemám šancu hodnotiť, do akej miery si plní záväzok, ktorý má. Je to vec kompetentných, aby sa tým zaoberali.“

Ondruš by však svoje výroky o porušovaní zákona mal podľa Richtera vysvetliť: „Môžem, prípadne i politický orgán, na túto tému s ním hovoriť. Máme záujem, aby sme sa nedostali do spochybnenia ako strana.“ (fw)