Legendárny Divoký Bill sa preslávil ako povojnový zabijak, ktorý zastrelil najmenej 32 ľudí. V roku 1878 podľa dobových záznamov skončil na šibenici. Longley oficiálne odvisol v Giddingse v štáte Texas pred tisíckou zvedavcov. Folkloristi donedávna tvrdili, že sa mu podarilo uniknúť a utiecť do Louisiany a tu sa dožiť požehnaného veku.

Legenda by sa šírila ďalej, nebyť antropológa Douglasa Owsleyho. Ten v stredu vo Washingtone oznámil, že chlap, ktorému v minulom storočí navliekli sľučku, bol skutočne Longley. „Musím potvrdiť, že sme našli pozostatky Divokého Billa,“ povedal novinárom. Longley sa vyrovná takým antihrdinom divokého západu, akými boli Jesse James alebo Billy the Kid.

Owsley, povolaním súdny znalec, v roku 1986 stretol muža z Louisiany, ktorý tvrdil, že jeho dedo John Calhoun Brown bol legendárnym zabijakom. Paradoxne rovnako sa volal aj šerif, ktorý poslal Longleyho na smrť.

Vedec sa rozhodol, že nájde zločincov hrob v Gibbingse. Situácia sa značne skomplikovala, keď zistil, že hrobár premiestnil jeho pozostatky na iné miesto. Gibbingsania vraj nechceli, aby ich príbuzných pochovávali vedľa zločinca.

Owsleymu sa podarilo objaviť hrob až pomocou senzora a počítačovej grafiky. Keď otvoril truhlu, našiel kostru Longleyho veľkosti. Na krku mal rímskokatolícky medailón a všade navôkol stopy po kvetinách. Keď bol Bill vo väzení, prestúpil na katolícku vieru. Medailón mal aj na poprave. Tesne pred popravou ho navštívil desaťročný chlapec, ktorý mu dal na krk veniec.

„Až porovnanie Longleyho DNA s pravnučkou jeho sestry potvrdilo, že ten, kto leží v zemi, je skutočne Divoký Bill,“ povedal Owsley.

Muž z Luisiany ale vedcovi neverí. „Myslí, si že som našiel svojho Longleyho, ale nie jeho,“ hovorí vedec, ktorému trvalo 15 rokov, než vyvrátil jednu z legiend divokého západu.