konferencie venovanej tejto otázke. „Lotyši už dávno hovorili, že stalinské deportácie sa rovnali genocíde,“ dodala. Tri pobaltské štáty si v týchto dňoch pripomínajú 60. výročie začiatku deportácií. Okrem Pobaltia sa nútené presídlenie dotklo obyvateľov Kaukazu, Krymu a príslušníkov neruských národností na celom území ZSSR.
Porovnanie s holokaustom
Sovietsko-nemecký pakt o neútočení z augusta 1939 spôsobil zásadné zmeny hraníc. Sovietsky zväz v dňoch 14. - 16. júna 1940 odovzdal Litve, Lotyšsku a Estónsku ultimátum, v ktorom obvinil ich vlády z porušovania zmluvy o vzájomnej pomoci a žiadal, aby boli vytvorené nové kabinety „priateľské“ k ZSSR. Požadoval tiež voľný vstup svojich vojsk na ich územia. Pobaltské štáty ultimátum prijali. Deportácie sa potom dotkli nielen územia Poľska, ale tiež Pobaltia, Besarábie a severnej Bukoviny.
V rokoch 1940 až 1953 bolo z Pobaltia podľa niektorých údajov deportovaných 204-tisíc osôb, vrátane asi 118-tisíc ľudí z Litvy, viac ako 52-tisíc z Lotyšska a viac ako 32-tisíc z Estónska. V roku 1941 vpadli do Lotyšska nacisti a počas nasledujúcich troch rokov zmasakrovali takmer 80-tisíc Židov. Červená armáda neskôr presídlila ďalších desaťtisíc Lotyšov.
Lotyšská prezidentka včera poukázala na to, že zatiaľ čo len málokto spochybňuje nacistickú vinu na holokauste, príliš málo bádateľov sa zaoberá sovietskymi zločinmi. Obeťami stalinských deportácií boli podľa nej aj lotyšskí Židia. „Dalo by sa povedať, že sovietske represie boli antilotyšské a antisemitské,“ povedala.
„Lotyšsko iste môže hodnotiť sovietske zločiny. Rodiny boli roztrhnuté, ľudia boli posielaní na Sibír. Bola to tragédia,“ hovorí Steven Springfield, ktorý holokaust v Lotyšsku prežil a prišiel na konferenciu z USA, kde žije. „Za žiadnych okolností však tieto zločiny nemôžu byť prirovnávané k zverstvám holokaustu.“
Rusko sa odvoláva na dobové právo
Pobaltské krajiny žiadajú Rusko, aby uznalo svoju historickú zodpovednosť. Estónsko pobúrilo, keď sa Rusi vrátili k starej sovietskej hymne, ktorá ospevovala Stalina. Litovskú vládu dokonca parlament zaviazal žiadať 20 miliárd dolárov odškodného. Rusko túto požiadavku označilo za neopodstatnenú. Podľa námestníka ruského ministra zahraničia Sergeja Ivanova „vstúpili sovietske jednotky do Litvy v roku 1940 so súhlasom litovskej vlády a v súlade s normami medzinárodného práva platnými v tom čase“.
(čtk, bj)
