Bruselu prekáža podmienka, aby sa vo Francúzsku na etiketách uvádzali názvy všetkých potravín vo francúzštine, a to aj vtedy, keď ide o dovezené výrobky.

Paríž dostal príkaz zmeniť zákon už v roku 2000, ale neurobil to. Európsky predpis o označovaní a prezentácii produktov, zakazuje národom únie, aby požadovali používanie jedného jazyka v prípadoch, keď je názov výrobku zrozumiteľný aj v inom jazyku. Brusel za to pohrozil Francúzom dokonca sankciami.

V skutočnosti sa však nevedie bitka o to, či sa má na výrobkoch uvádzať vo francúzštine jeho zloženie a určenie – toto právo sa Francúzom neupiera, ale bojuje sa len o palcové „titulky“, teda názvy potravín. Francúzi ich v angličtine odmietajú. Hovorca zastúpenia komisie v Paríži oponuje: „Všetci predsa vedia, čo je to hamburger. Je zbytočné, aby sme preň hľadali francúzsky ekvivalent a písali na etikety – mletý steak medzi dvoma kúskami chleba“. Európske zákony totiž dovoľujú, aby sa v prevádzkach rýchleho občerstvenia uvádzal povedzme názov kuracích krídeliek ako „chicken wings“, ak je na obale či vývesnej tabuli fotografia výrobku.

Francúzskym ochrancom spotrebiteľov sa to však nezdá dostatočné. Spor vyhrotili aj v súvislosti s rozširovaním únie na východ a hrozia sa, že by sa na etiketách objavili názvy v slovanských jazykoch. Mnohí „ochrancovia“ si myslia, že skrytým zámerom Bruselu je presadiť v únii etikety výhradne v angličtine.

Francúzi si zatiaľ zvolili kompromis. Vydali predpis, že francúzština sa musí na etiketách zachovať, ale povolilo sa aj používanie jedného či viacerých cudzích jazykov. (čtk)