Ak bude pokračovať súčasný trend vyššej miery pôrodnosti na americkom kontinentu, či ak sa podľa odhadov demografov dokonca ešte zvýši, vzrastie populácia v USA v priebehu 25 rokov zo súčasných 280 miliónov na 350 až 400 miliónov, zatiaľ čo počet obyvateľov Európy bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej klesať.
Nejde tu pritom len o samotné čísla, ale skôr o charakter populačného rastu a o to, ako tento rast bude vplývať na demografickú štruktúru. Najdôležitejší aspekt by sa dal zhrnúť do jedného slova: mladosť. Kým európska populácia bude v priemeru starnúť, americká bude oveľa mladšia. A to znamená nielen nižšie náklady na prácu, ale aj podnikavejšiu kultúru.
Kto si teda myslí, že Spojené štáty sú teraz na vrchole svojej politickej a hospodárskej moci, veľmi sa mýli. Existuje veľa spôsobov, ako sa Amerika môže sama ekonomicky a politicky oslabiť, jej demografia ale ponúka solídny základ pre budúci rast a silu. USA by sa tak ľahko mohli stať ešte mocnejšie než sú dnes - ak sa im podarí zohľadniť demografický vývoj v domácej politickej agende.
To však platí aj pre Európu. Európania už vedia, že ich spoločnosti starnú, a že musia nájsť spôsob, ako uľaviť dôchodkovej a zdravotnej záťaži.
Tieto demografické trendy tiež naznačujú aj to, že rozšírenie Európskej únie o chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy je naliehavejšie, ako doteraz predpokladalo. Európu to síce neomladí, lebo aj obyvateľstvo kandidátskych štátov starne, prinesie to ale určitú podnikateľskú iskru, a to najmä ak sa začnú brať vážne snahy Turecka o vstup, ak sa bude podporovať migrácia z nových členských štátov do krajín západnej Európy.
Samotné rozšírenie však nestačí. Ak ho nebudú sprevádzať ďalšie kroky, nezbavia sa Západoeurópania svojej fiškálnej záťaže a rigidnej ekonomiky, a budú len smutne pozerať, ako ku skutočnému rastu dochádza na východ od nich. Alebo, čo sa zdá rovnako možné, tento rast sami spomalia tým, že nových členov prinútia prijať rovnaké obmedzenia a systémy dotácií.
Namiesto toho západná Európa potrebuje dostať novú iskru, a to ako väčším otvorením sa imigrácii, tak podporou väčšej podnikavosti medzi existujúcim obyvateľstvom.
Nejde tu o kopírovanie americkej cesty, ale návrat k európskej ceste, ktorá v 60. rokoch priniesla rapídny hospodársky rast. Ešte predtým, než začali stúpať verejné výdavky, než sa rozšíril koncept sociálneho štátu a znásobila regulácia, uzatvára Economist.
