Londýn 4. septembra (TASR) - Väčšina Európanov je presvedčená, že Amerika si čiastočne sama môže za zničujúce teroristické útoky, ktoré otriasli New Yorkom a Washingtonom minulý rok 11. septembra.

Tento poznatok vyplýva z prieskumu verejnej mienky, na ktorom sa zúčastnilo viac než 9000 Európanov i Američanov a ktorého výsledky zverejnili v stredu v Londýne. Zúčastnení mali povedať, ako sa dívajú na svet rok po útokoch na USA.

Až 55 percent Európanov si myslí, že k tragickým udalostiam prispela samotná zahraničná politika USA. Najvyššie percento tých, ktorí sú presvedčení, že Washington nesie na útokoch podiel viny, sa našlo vo Francúzsku - až 63 percent. Najmenej kritickí voči USA boli v tomto zmysle Taliani - tam sa vyjadrilo za spoluvinu Bieleho domu na útokoch 51 percent opýtaných.

Dnes je však väčšina Európanov (59 percent) presvedčená, že správanie Spojených štátov v zahraničí od tragických útokov na ich krajinu je namierené najmä na ich vlastnú ochranu než na niekdajšie presadzovanie vlastnej vôle vo svete.

Hoci prieskum odhalil, že voči americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi a jeho zvládaniu zahraničnej politiky sú kritickejší Európania než Američania, pohľady oboch svetadielov na ostatný svet ako na celok sú v podstate podobné.

"Napriek správam o roztržke medzi európskymi vládami a americkou vládou náš prieskum našiel viac podobností než odlišností v tom, ako sa americká a európska verejnosť díva na svet z väčšej perspektívy," uviedol Craig Kennedy, prezident Nemeckého Marshallovho fondu USA (GMF), ktorý vykonal uvedený prieskum v spolupráci s americkou Chicagskou radou zahraničných vzťahov (CCFR).

V súvislosti s dnes široko diskutovaným Irakom, kde Bushova vláda opakovane volá po "potrebe zmeny režimu" a oprávňuje ňou svoj zamýšľaný vojenský útok proti prezidentovi Saddámovi Husajnovi, sa európska i americká verejnosť vyjadrili podobným spôsobom. Európania i Američania podporujú vojenskú inváziu do Iraku na čele s USA, ale len pod podmienkou, že takáto operácia by mala medzinárodný súhlas a podporu.

Len 20 percent Američanov si myslí, že USA by mali v prípade Iraku konať samostatne, zatiaľ čo 65 percent Američanov a 60 percent Európanov sa prihovára za intervenciu so súhlasom OSN a súčasnou podporou spojencov.

Pri zvažovaní rozličných scenárov amerického útoku na Irak a otázke, či by podporili účasť ich krajiny na takejto akcii, u Európanov najviac zavážila prítomnosť alebo absencia mandátu OSN.

AMERIČANIA SA ZAČÍNAJÚ DÍVAŤ SMEROM VON

Záujem o medzinárodné spravodajstvo, ktorý v USA v 90. rokoch postupne klesal až na takmer rekordné minimum, po septembrových útokoch vyletel na najvyššie zaznamenanú úroveň od roku 1974, kedy CCFR začal po prvý raz skúmať postoje verejnosti k zahraničnej politike krajiny.

Až 62 percent dnešných Američanov uviedlo, že správy o vzťahu USA s inými krajinami ich "veľmi zaujímajú". Rovnaký počet opýtaných uviedol "veľký záujem" o dianie doma.

Témou číslo na oboch stranách Atlantiku je dnes medzinárodný terorizmus. Ten označili ako najväčšiu hrozbu súčasnej civilizácie rovnako obyvatelia USA ako aj Francúzi, Nemci, Briti, Taliani, Holanďania a Poliaci.

Za druhú najväčšiu hrozbu považujú Európania i Američania Irak a jeho vývoj zbraní hromadného ničenia. Z tohto vývoja má obavy 86 percent Američanov a 58 percent Európanov.

Tretiu priečku na zozname najväčších hrozieb začiatku 21. storočia obsadil ozbrojený konflikt medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. V Spojených štátoch sa konfliktu na Blízkom východe obáva 67 percent opýtaných a ďalších 61 percent má strach z islamistického fundamentalizmu.

Pri pohľade na vyváženosť moci medzi oboma kontinentmi prieskum verejnej mienky odhalil, že Európania sú pripravení prevziať vo svete významnejšiu úlohu, a vyrovnať sa tak súčasnej dominantnosti USA.

Na otázku, či by Spojené štáty mali zostať jedinou svetovou superveľmocou, alebo by sa rovnako mocnou z vojenského i ekonomického hľadiska mala stať aj Európska únia, sa 65 Európanov vyjadrilo za druhú možnosť.

Najvyššiu podporu tomuto rozdeleniu moci vyjadrili Francúzi (91 percent) a Taliani (76 percent). Prevažná väčšina z nich by za týmto účelom podporila aj zvýšené výdavky ich vlády na obranu, ak by im to malo dopomôcť získať pozíciu superveľmoci.

Dôvodom želania Európanov vyrovnať sa Spojeným štátom a spraviť z EÚ superveľmoc však nie je súťaženie s USA. Až deväť z desiatich opýtaných vyrovnanie sa oboch krajín považuje za spôsob zlepšenia spolupráce medzi Európou a USA.