Všetci Taliani vedia, že vláda, ktorá vzíde z jarných volieb, bude taká, ako boli jej predchodkyne – koaličná. Už 59. vláda od skončenia druhej svetovej vojny bude zahŕňať takmer 40 malých strán, ktoré Taliani s iróniou nazývajú mikroskopické a navyše ľahko predajné nevesty dvoch najsilnejších: Forza Italia mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho a Olivovník bývalého rímskeho starostu Francesca Rutelliho.
Iba málokto preto verí sľubom Berlusconiho, prezývaného „bohatý“, a Rutelliho, onálepkovaného ako „pekný“, ktorí vyhlásili, že po víťazstve uskutočnia volebnú reformu. Senátor Giulio Andreotti, ktorého pre stále volebné úspechy volajú aj „doživotný“, veci v Taliansku komentoval takto: „Volebné zákony sa musia upraviť na konci, nie na začiatku volebného obdobia.“
Rutellimu pomáha americký „mág“
Berlusconi aj Rutelli sa dávno pustili do predvolebného boja. Posledné údaje z agentúry Datamedia pripisujú Ruttelimu 39,9 percenta, 53,4 percenta dostal Berlusconi. Tých trinásť percent, ktoré oboch rivalov oddeľujú, však mieni vybojovať Stanley Greenberg. Americký „mág“ predvolebných súbojov má bohaté skúsenosti z volebných zápasov Billa Clintona, Tonyho Blaira, Ehuda Baraka či Nelsona Mandelu, a najnovšie sa nechal najať aj Francescom Rutellim.
Greenberg všetkých ubezpečuje, že stredopravicový blok Berlusconiho neprekročí 44 percent, a odvoláva sa pritom na prieskum verejnej mienky svetovej agentúry GSC, ktorá hovorí o 42 percentách pre „bohatého“. Od tej chvíle sa obaja politici začali obviňovať z manipulácie s predvolebnými anketami.
Zatiaľ čo Rutelli dáva do poriadku svoj Olivovník a na kandidátku na post neapolského starostu sa mu podarilo zaradiť úspešného exministra D‘Alemovho kabinetu Rosa Jervolinu, Berlusconi nestráca ani minútku vo svojom neúnavnom cestovaní po krajine, aby tak dementoval chýry o svojej údajnej chorobe. Navyše sa mu podarilo so šéfom Ligy Severu Umbertom Bossim vytvoriť spojenectvo, v ktorom mu ponúkol 45 miest na kandidačnej listine.
Hľadanie národnej identity
Expremiér Giuliano Amato nedávno pre denník La Reppublica povedal, že Berlusconiho pravica je plná strachu. „Strachu z iných, strachu z osobnej bezpečnosti, strachu zo straty vlastnej identity v modernom svete,“ povedal. Pre pozorovateľov sa ponuka novej pravice zdá účinná, pretože sa neobmedzuje na daňové úľavy alebo pracovné miesta, ale ponúka hľadanie vlastnej identity. Občan dostane signál, že Berlusconi krajinu ochráni pred každým nepriateľom.
Taliansko je podľa niektorých analytikov rizikovou krajinou. Nie iba pre prítomnosť Ligy Severu, ale aj pre krehkosť národnej identity, „osolenej“ rasistickou pravicou zdedenou po fašizme.
Celá tá zmes kráča po politickej scéne v spojení s fenoménom populizmu Berlusconiho. Kostrou jeho strany je súkromná firma a podnikateľ– líder by vo vláde získal tak politickú, ako i ekonomickú moc. Pre západné demokracie by takýto stav predstavoval absolútnu novinku. Netreba preto ani pripomínať, ako sa Angličania vysmiali britskému mediálnemu magnátovi Rupertovi Murdochovi, keď ohlásil svoj záujem o post premiéra.
JURAJ TOMAGA
