Osud postavil prababku pred veľkú dilemu: Alebo úplatok (hovorieva sa tomu aj dar, ktorý niekto daruje vraj z vlastnej iniciatívy) dá a nezostanú jej peniaze na vlastný pohreb, čo by znamenalo, že by musela žiť večne, a to sa v súčasnosti málokomu chce, alebo úplatok nedá a bude čakať, čakať a čakať. V tom momente sa stala pre nás kapitola s názvom špeciálny domov dôchodcov uzavretá.
Nenechali sme sa ale odradiť a skúsili sme druhý pokus. Tiež domov dôchodcov, ale tentoraz rýdzo slovenský. Ak by si človek myslel, že tam sa už dostane ľahko, veľmi by sa mýlil. Ľudí, ktorým treba sem-tam prihodiť nejakú tú obálku kvôli motivácii je, bohužiaľ, v našej krajine toľko ako chlpov v srsti psíka mojej prababky. Veru tak, všetko nasvedčovalo tomu, že prababka bude opäť postavená pred veľkú dilemu. My sme sa už ale poučili z prvého prípadu a prešli sme do protiútoku. Náš protiútok nebol v súlade s morálkou, no inak sa nedalo. Využili sme ďalšiu formu korupcie s názvom klientelizmus. Pomohla nám naša dobrá známa, ktorá pracuje v danej oblasti a miesto bolo hneď.
Keďže mala spomínaná pani moju prababku celkom rada, pred nástupom do domova ju navštívila, aby ju utvrdila v tom, že v domove nikdy nebýva nuda. Deduškovia a babičky nie sú žiadni anjelici a vedia aj poriadne povystrájať ako pubertiaci. Tí, čo holdujú alkoholu, nemajú problém ho prepašovať do izby. Potom si začnú pripíjať na staré zlaté časy a nadránom už z okien lietajú fľaše, inzulínové perá, zubné protézy a periny. (…)
Keď toto všetko počula naša prababka od našej dobrej známej, tak korupcia-nekorupcia protekčne vybavené miesto v domove prenechala iným dobrodruhom a rozhodla sa podľa starého príslovia „všade dobre, doma najlepšie“. Korupcia zachránila moju prababku pred domovom dôchodcov.
Autor: MARTIN SVITAČGymnázium V. P. Tótha v Martine(III. miesto, I. kategória), krátené
