Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Na prvého mája krstil Ľubo loď Kriváň a tam som nechýbal. Pozhovárali sme sa včera aj dnes. Stretávame sa podľa potreby a okolností.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Veľmi skoro sme stratili rodičov a preto som sa stal ako najstarší nepísanou hlavou rodiny. Musel som tých dvoch menších chrániť. Keď sme zostali sami, mal som sedem a Ľubo o rok menej. Nie je to síce veľký vekový rozdiel, ale moje fyzické predpoklady boli v tomto smere určujúce. Ulica vo veľkom meste bola pre nás krutá, bolo sa treba vedieť obracať, ale zároveň nespustiť. Chvalabohu, to sa nám podarilo.
Kto z vás vychádzal lepšie s rodičmi?
Ťažko povedať, boli sme naozaj malí, keď sme bez nich ostali. Myslím si, že nás mali radi všetkých rovnako. Mama mala len 33 rokov, ke?d umrela, ale pamätám si, ako u nás robili v 1948 domovú prehliadku. Vtedy som bol na mamu veľmi hrdý. Jeden tajný nám začal vyhadzovať veci zo skrine a ona mu dala takú facku, že preletel na druhú stranu izby.
Zdôveruje sa vám brat a sestra?
Keď je treba, tak áno. Rád poradím aj pomôžem.
Na čom sa viete pohádať, čo si najčastejšie vykričíte?
Nepamätám sa, žeby sme sa niekedy pohádali. Azda len keď sme boli malí. Hoci si povieme aj ostré pravdy, stojíme za sebou.
Čo si neodopriete?
Cigarety.
Čo si dopraje brat?
Keď sa stretneme, doprajeme si výborný obed.
Ako by ste brata charakterizovali?
Vážim si ho ako cieľavedomého človeka, ktorý, keď si niečo zaumieni, dosiahne to. Ja som impulzívnejší, on je pragmatickejší.
Ako najradšej relaxujete?
Na chate pri fyzickej práci. Dosť sedím a pracujem hlavou, preto mám rád fyzickú prácu a námahu. Ale niekedy uprednostňujem polohu ruky za hlavou.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z overených zdrojov?
Samú chválu, čo ma teší.
Čo sa vám na bratovi najviac páči?
Mám rád jeho čierny humor. A keď som na chate počúval, aké rozprávky vymýšľal pre deti, to som bol unesený. Ľubo má veľkú fantáziu. Mne tento dar chýba, a preto ho obdivujem.
Dušan Roman - je už dve volebné obdobia poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava - Staré mesto za SDKÚ. V centre Bratislavy sobáši v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Zichyho a v Pállfyho paláci. V Mestskom zastupiteľstve pôsobí ako radný a predseda poslaneckého klubu.
Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Naposledy sme sa nestretli, ale porozprávali, keď som bratovi vinšoval k meninám. Nezdvihol telefón, tak som mu nechal odkaz na odkazovači. Potom mi zavolal a porozprávali sme sa.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Dušan je môj starší brat a preto ma vždy ochraňoval. Keď sme prišli z Malaciek do Bratislavy, nevedeli sme poriadne po slovensky. Spolužiaci sa mi smiali, ale keď som prišiel s plačom za Dušanom, všetkých vybil a odvtedy som mal svätý pokoj.
Kto z vás vychádza lepšie s rodičmi?
Bohužiaľ, rodičov sme stratili ako veľmi malí. Súrodenecky preto vychádzame lepšie, ako s rodičmi.
Zdôveruje sa vám brat a sestra?
Obaja. Medzi nami vládne vzájomná dôvera. Najprv sme si referovali o prvých láskach, teraz o deťoch. Náš vzťah k Dušanovi ako najstaršiemu je asi silnejší ako u iných súrodencov, lebo sme naozaj priskoro osireli. Možno je to aj tým, že nie sme roztratení po celom Slovensku, ale všetci bývame Bratislave.
Na čom sa viete pohádať, čo si najčastejšie vykričíte?
Ako malí sme sa škriepili o hračky. Z dospelosti si nepamätám na žiadne hádky ani nedorozumenia. Vieme si však povedať aj nepríjemné veci, ale berieme to normálne.
Čo si neodopriete?
Jeden druhému si nikdy neodoprieme pomoc. Ja si viem odoprieť čokoľvek, na ničom nie som závislý.
Čo si dopraje brat?
Ja mu doprajem všetko, na čo má chuť. A to vie najlepšie on sám.
Ako by ste brata charakterizovali?
Ja som pomerne eruptívny človek, ale on je na tom ešte lepšie. Rýchlo sa rozčúli, občas ho musím tíšiť. Aj sestra je pomerne výbušná.
Ako najradšej relaxujete?
S rodinou na chate. Je tam rybník, rád sa pozerám na divé kačky, ktoré sa tam usídlili. Je to veľmi upokojujúce.
Čo zaujímavé ste sa dozvedeli o bratovi z overených zdrojov?
Ako poslanec Mestského zastupiteľstva má veľmi dobré výsledy. Keď sa o tom dozviem, poteší ma to. Najmä, ak sa mi niekto pochváli, že mu brat pomohol.
Čo si na bratovi najviac vážite?
Naučil som sa od neho nezlomnosti - ísť za svojím cieľom na sto percent a nepoddať sa. Navyše, on je nebojácnejší, ako ja napriek tomu, že obaja sme Barani.
Ľubo Roman - herec, podnikateľ, riaditeľ divadla West si vyskúšal aj ako chutí vrcholová politika na poste ministra kultúry SR. U prostredného z troch súrodencov Romanovcov láska k Thálii pretrváva nad všetkými ostatnými záujmami. V hre Traja na hojdačke, ktorú nedávno premiérovo uviedlo divadlo West je ho opäť vidieť na javisku.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
