Týrané deti potrebujú aj v škole individuálnu a špeciálnu starostlivosť. Špeciálni pedagógovia však chýbajú, nie sú na to prostriedky.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
ŽILINA – Prváčka Janka sa už o šiestej ráno nevie dočkať školy. „Kedy už pôjdeme?“ netrpezlivo sa vypytuje a dáva si aktovku na chrbát. O pár dní to bude rok, čo sa spolu so svojimi dvoma bratmi dostali do krízového centra Náruč v Žiline – Zádubní. „Ide o klasický prípad absolútneho nezáujmu oboch rodičov alkoholikov o deti,“ hovorí riaditeľ centra Ivan Leitman.
Každé z dvanástich detí, ktoré sú momentálne umiestnené v krízovom centre, bolo sexuálne zneužité, zanedbané, psychicky týrané.
Rovnako je na tom aj tretiak Majo, ktorý bol jedným z prvých klientov centra. Je obeťou sexuálneho násilia, na hlave má jazvu, ktorú mu spôsobil otec. Ten je momentálne vo väzení, matka podľahla alkoholu. Maja sa podarilo v lete umiestniť do náhradnej rodiny, jeho dve staršie sestry žijú v detskom domove.
Majo sa tak trochu vymyká priemeru, na vysvedčení mal zatiaľ vždy samé jednotky. Potom, ako sa dostal do novej rodiny, však odmietol ísť do školy. „Ťažko si zvyká na nové prostredie Ako obeť sexuálneho násilia nevie prijímať citové prejavy, stráni sa objatí, ľudí,“ hovorí Leitman.
„Dobrí žiaci sú u nás skôr výnimkou,“ hovorí aj psychológ Robert Braciník z Náruče.
Niektoré deti si po príchode do centra prospech zhoršia. Napríklad obidve Majove staršie sestry nemohli prísť domov so známkou horšou ako dvojka. Čakala ich bitka. „Keď zistili, že u nás ich za známky nikto netrestá, poľavili. O nejaký čas sa však podarilo motiváciu premeniť na to, že – ja chcem dobré známky, aby ma zobrali na dobrú strednú školu – a začali sa zlepšovať,“ hovorí psychológ.
Väčšina detí však školské tempo nezvláda. Nie pre nižší intelekt, ale pre nahromadené medzery. „Deti prídu zanedbané, prejaví sa dlhoročne zanedbávaná dochádzka a príprava na vyučovanie. Darí sa nám ich podchytiť, začnú sa systematicky pripravovať, prospech sa viditeľne lepší. Možno sa to hneď neodzrkadlí na známkach, ale zmení sa prístup k škole. Nadobudnú návyky, ktoré sú niekedy dôležitejšie ako známka na vysvedčení.“
Deti, ktoré doma zažili to, čo Majo alebo Janka so svojimi súrodencami, potrebujú aj v škole individuálnu a špeciálnu starostlivosť. V školách ale špeciálni pedagógovia chýbajú, nie sú na to prostriedky,“ hovorí Leitman.
Medzi niektorými učiteľmi navyše stále panujú predsudky. Raz sa stalo, že niekto učiteľke ukradol peňaženku, obvinila z toho chlapca z Náruče. Nakoniec sa ukázalo, že to urobil niekto iný.
„Naša špeciálna pedagogička a psychológ so školami prípadné problémy a konflikty riešia. Konzultujeme s nimi, robíme pre učiteľov semináre, aby sa orientovali v problematike práce s deťmi, postihnutými domácim násilím,“ hovorí Leitman.
ANDREA HARMANOVÁ
