Vo finančných plánoch výstavby diaľnic sa štát výrazne prerátal. Celkovo bude na plánované úseky v ďalších štyroch rokoch nutné vynaložiť takmer o desať miliárd korún viac ako sa predpokladalo. „Dochádza k výraznému narušeniu finančného plánovania ,“ píše sa v Správe o plnení nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z dielne rezortu dopravy.
Ako nereálny sa ukázal odhad nárastu cien za stavebné práce. V rokoch 1996 až 2001 bolo prestavaných na diaľniciach 34,120 miliardy korún. Z tejto sumy predstavovala úprava cien 3,964 miliardy korún. Indexy rastu ceny stavieb nezriedka dosiahnu hodnotu až 1,6. Indexy sú podľa ministerstva dopravy v prvom rade ovplyvnené dĺžkou lehoty výstavby. „Ako je známe, lehoty výstavby niektorých stavieb sa predĺžili dôsledkom zmeny pôvodného tempa výstavby diaľnic počnúc rokom 1999,“ pripomína ministerstvo. Trend vývoja indexov je stály nárast, a to po priamke.
Štát sa prerátal aj v dodatkoch ku zmluvám s dodávateľmi. Zvýšila sa napríklad daň z pridanej hodnoty zo šesť na desať percent. Predĺžili sa lehoty výstavby, menili sa technické riešenia. Z analýzy zmluvných cien stavieb zaradených do diaľničného programu od roku 1996 vyplýva, že na súbore 53 stavieb zvýšenie cien z titulu dodatkov predstavuje do 31. marca tohto roka celkom 4,563 miliardy korún. To znamená navýšenie výdavkov o 11,8 percenta. „Je zjavné, že ide o výrazné ovplyvnenie finančného plánovania,“ konštatuje ministerstvo.
Dodatky k zhotovovateľským zmluvám počas realizácie stavby predstavujú osobitný problém, ktorého následkom je zvýšenie ceny stavieb. Východiskom má byť vypracovanie súťažného návrhu na základe podrobnej projektovej dokumentácie a v zamedzení prijatia dodatočných požiadaviek na rozšírenie stavby.
„V prípade nenavýšenia výdavkov nie je možné definované tempo výstavby udržať,“ píše v svojej správe ministerstvo. Už v budúcoročnom štátnom rozpočte preto ministerstvo navrhuje vyčleniť na diaľnice o 2,350 miliardy korún viac. Zo správy o doterajšom priebehu výstavby vyplýva, že v rámci takzvaného „nového projektu“, ktorý bol spracovaný v roku 2000, neboli začaté štyri stavby a dve ďalšie nebudú odovzdané do užívania. Príčiny oneskorenia hľadá ministerstvo v zložitom majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov stavieb, v procese získavania zdrojov z predvstupového fondu ISPA a v snahe získať výhodné úvery od Európskej investičnej banky.
Zložité geologické prostredie na niektorých úsekoch malo tiež za následok nepredvídateľné práce. Výsledné objemy prác ovplyvnila aj situácia v podnikoch Váhostav a Hydrostav. Výdavky na výstavbu diaľnic majú v tomto roku dosiahnuť 10,598 miliardy
NÁVRH NAVÝŠENIA PROSTRIEDKOV
na rok 2003 o 2,350 mld. Sk na 13,250 mld. Sk
na rok 2004 o 1,182 mld. Sk na 13,482 mld. Sk
na rok 2005 o 3,244 mld. Sk na 15,844 mld. Sk
na rok 2006 o 2,914 mld. Sk na 16,697 mld. Sk.
Z vyhodnotenia plnenia harmonogramu začatia a odovzdávania stavieb do užívania vyplýva, že v plánovanom termíne neboli začaté štyri stavby a dve nebudú odovzdané do užívania. Príčiny oneskorenia začatia stavieb sú najmä v komplikovanom majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov stavieb, v uplatnení procesu pri získavaní finančných prostriedkov z predvstupového fondu ISPA a v snahe získať výhodné úvery od EIB na tie stavby, ktoré spĺňajú kritériá vysokej efektívnosti. Príčiny oneskorenia odovzdávania stavieb sú najmä v nepredvídaných prácach pri zložitom geologickom prostredí a v komplikovanom majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov stavieb, ktoré sa realizujú v etapách. Ročné objemy prác na niektorých stavbách ovplyvnil aj prebiehajúci proces reštrukturalizácie firiem ako napríklad Váhostav a Hydrostav. (tom)
