Vyššia cena plynu vo fľašiach, naplnených v oficiálnych plniacich miestach propán-butánu, je objektívnym odrazom nákladov spojených so starostlivosťou o bezpečnosť propán-butánových fliaš. Tieto sú, na rozdiel od nádrží v autách, vlastne vratnými obalmi a sú v neustálom obehu. Zodpovednosť za ich stav nesie vlastník obalu, teda dodávateľ plynu. Zakaždým, keď sa prázdna plynová fľaša dostane do plniarne, čo je priemerne raz za mesiac, je skontrolovaná a v prípade, že nie je stopercentne bezpečná, musí byť z obehu vyradená. Tento systém však prestáva fungovať v okamžiku, keď si užívateľ fľaše naplní prázdnu fľašu na čerpacej stanici. Fľaša ostane neskontrolovaná a drobné, voľným okom neviditeľné vady môžu postupne viesť až k jej deštrukcii. Toto riziko sa zväčšuje z mesiaca na mesiac a je len jedným z mnohým ďalších.
Keď jedna zo spoločností dodávajúcich propán-bután na Slovensku robila prieskum trhu v čase, keď propán-bután pre domácnosti bol považovaný za jeden z najdrahších energetických zdrojov, väčšina respondentov hodnotila tento plyn ako veľmi nebezpečný. Úplne opačné hodnotenie bolo zaznamenané pri prieskume použitia propán-butánu na pohon motorových vozidiel v takmer rovnakom období. Mohlo to súvisieť s tým, že pohon na propán-bután ušetril majiteľovi auta takmer korunu na každom kilometri v porovnaní s benzínom? Problém nelegálneho plnenia propán-butánových fliaš na čerpacích staniciach LPG je napriek všetkým zákazom a doterajšej osvete stále markantnejší a bez preháňania možno povedať, že tu naozaj „ide o život“. (ag)
