EÚ: Únia nie je v otázke postupu voči Iraku jednotná
BRUSEL 2. septembra (SITA) - Európska únia (EÚ) na tradičnej neformálnej schôdzke v dánskom Helsingöre opäť potvrdila, že má veľké ťažkosti dohodnúť sa na spoločnom stanovisku voči plánovanému útoku na Irak. Dva kroky od Hamletovho zámku Kronborg únia odh
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
alila shakespearovskú dilemu medzi Veľkou Britániou, Španielskom a Talianskom - podporovateľmi tvrdej línie USA voči Iraku- a Nemecku, ktoré je proti akejkoľvek jednostrannej americkej ofenzíve proti Saddámovi Husajnovi. Pätnástka sa uspokojila iba s pritvrdením hlasu voči irackému prezidentovi, ktorého požiadala, aby umožnil okamžitý prístup zbrojným inšpektorom OSN. Podľa predsedajúceho dánskeho ministra zahraničných vecí Pera Stiga Möllera je únia znepokojená možnosťou existencie zbraní hromadného ničenia v Iraku. "Preto musí Irak vpustiť do krajiny zbrojných inšpektorov OSN a musí to urobiť okamžite. Svet nesmie žiť v neistote, či v Iraku sú alebo nie sú takéto zbrane," zdôraznil Möller. Keďže pätnástka nedokázala zaujať jednotný postoj voči preventívnej vojenskej akcii navrhovanej Washingtonom, pokúša sa opierať o OSN, ktorá má jej plnú podporu v hľadaní východiska z krízy. "Zaútočiť alebo nezaútočiť? Nikto nenavrhol vojnu, niet preto dôvodu, aby sme sa vyslovili za vojnu, ktorá je hypotetická," povedal Per Stig Möller. Riešenie sa podľa francúzskeho ministra Dominiqua de Villepina musí nájsť v rámci Bezpečnostnej rady OSN. Aj šéf britskej diplomacie Jack Straw musel priznať, že ak inšpektori prídu do Iraku a budú si môcť vykonať svoju prácu, hrozba, ktorú predstavuje Irak a nevyhnutnosť vojenskej akcie sa znížia. Aj keď všetci v EÚ majú averziu voči Saddámovi Husajnovi, rozdiely medzi tými, ktorí chcú jeho zvrhnutie a tými, ktorí rešpektujú pokračovanie jeho vlády, sú stále veľké. Práve z tohto chce podľa pozorovateľov profitovať Bagdad, keď posiela do západnej Európy emisárov, ktorí majú "vysvetliť podstatu amerických hrozieb pre celosvetový mier a bezpečnosť". Najväčším odporcom vojenských útokov na Irak je v EÚ Nemecko. Jeho šéf diplomacie Joschka Fischer aj v Dánsku nástojil na veľkom nebezpečenstve a nemožnosti odhadnúť všetky rizika spojené s takýmto konfliktom. Odmietol myšlienku ultimáta, pretože ak by sa mu Iračania nepodrobili, potom by Európania museli ísť do vojny. Nemecký pragmatizmus sa však podľa pozorovateľov nemusí zmeniť ani po parlamentných voľbách a po prípadnej zmene vlády. Aj kandidát CDU-CSU na kancelára Edmund Stoiber je proti útoku na Irak a vyslovuje sa za stiahnutie nemeckých tankov z Kuvajtu v prípade vojny v Iraku. Možno aj preto požiadal britský premiér Tony Blair ako najväčší európsky spojenec USA prezidenta Georgea Busha o to, aby pred prípravou útoku na Irak uprednostnil hľadanie medzinárodnej podpory.