Ján Hrubala, bývalý sudca a dnešný neoficiálny slovenský ombudsman, pred piatimi rokmi predpokladal, že keď sudcovia prevezmú samosprávnu zodpovednosť za súdnictvo, tak aj na Slovensku začne fungovať to, čo funguje inde - sudcovia z korupčnou povesťou budú odchádzať, lebo ich k tomu donúti tlak ich stavovského prostredia.
Ján Hrubala mal takú predstavu, že na rozhodnutia vyvolávajúce podozrenie bude sudcovská i odborná verejnosť reagovať, sústavne na ne upozorňovať, čím „vyvinú na týchto sudcov taký psychický tlak, že jednoducho oni sami odídu“. Aj keď treba povedať, že časť sudcov na svojich kolegov, ktorí prijímajú „rozhodnutia vyvolávajúce podozrenia“ naozaj reaguje, zatiaľ z toho nevzniká taký tlak, aby zo súdnictva odchádzali tí, čo by odísť mali.
Daniel Lipšic ako bývalý vedúci úradu ministerstva spravodlivosti mal podrobné informácie o reakciách a postojoch reprezentantov súdnej moci, a preto dlhé roky upozorňoval, že nezávislosť sudcov je iba jednou stranou mince. Druhou stranou je ich zodpovednosť. Podľa neho tu medzi sudcami zatiaľ prevažuje tendencia „zmierňovať požiadavky kladené na výkon sudcovskej profesie“. Ak pred nejakým časom právnik Lipšic iba avizoval, že keď sudcovia nebudú rázne postupovať voči kolegom, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu, tak prídu nápravné snahy od iných, tak dnes už politik Lipšic predložil ich prvý projekt.
Navrhuje, aby disciplinárne senáty neboli zložené iba zo sudcov, aby sa zásady sudcovskej etiky prijali vo forme vymáhateľného zákona, aby sa do zákona dostala povinnosť odborného preskúšania sudcov, ktorých rozhodnutia vyvolávajú pochybnosti o ich profesionálnej úrovni či občianskej odvahe. Ide teda o zákonné úpravy, ktoré umožnia prísnejší postih sudcov. O tom, či sa tento projekt dostane do parlamentu, závisí v mnohom od činnosti Súdnej rady. Jej nečinnosť ho tam zrejme dostane veľmi rýchlo.