Už na prvý pohľad to pôsobilo veľkolepo: cez víkendovú noc, presnejšie od šiestej večer do jednej po polnoci - pozývalo 208 múzeí, zbierok, výstavných miestností a galérií obecenstvo v Rakúsku a v Lichtenštajnsku na návštevu svojich priestorov. A vo vystavovaných objektoch ponúkali múzeá a galérie mimoriadne atrakcie: napríklad džezovú noc vo Viedni.

Marcipán a Schwarzenegger

Do strednej Európy preniká svetový trend nocí otvorených múzeí a galérií, s ktorým v Európe začal pred niekoľkými rokmi Berlín, o rok neskôr sa pridal napríklad Mníchov, mnohé francúzske mestá, a minulú sobotu aj Viedeň.

Ponuka Dlhej noci múzeí vo Viedni sa neobmedzovala len na zbierky a výstavy výtvarného umenia: boom prežilo múzeum marcipánu, alebo ukážky „nikdy nevystavovaných objektov“ spolu s ochutnávkou vína. Podľa vzoru Berlína a Mníchova prispeli aj mestské dopravné podniky a zariadili na celý čas mimoriadne autobusy, aby v desaťminútových intervaloch rozvážali záujemcov po muzeálno-galerijných trasách Viedne.

Hoci sa dlhá noc dôkladne pripravovala, nik nerátal až s takým obrovským ohlasom a úspechom. V uliciach centra sa to hemžilo davmi, aké vo Viedni za tmy nikdy nevidíte.

Pochopiteľne, podobne to vyzeralo aj pred takmer všetkými múzeami: ľudia sa tlačili a aj vnútri si usilovne šliapal na päty dav viac ako stotisíc ľudí, a to len preto, aby sa mohli pozrieť - skôr na tie nočné atrakcie, než na výstavy. Aj keď treba povedať, že na výstavu španielskeho maliara gréckeho pôvodu El Greca sa muselo stáť v rade i niekoľko hodín. Ale mnohí boli zvedaví aj na múzeum amerického herca rakúskeho pôvodu Arnolda Schwarzeneggera, v ktorom sa vystavujú jeho ošúchané činky a tréningové náradie.

Len vo Viedni bolo v sobotu v noci otvorených päťdesiatosem múzeí, galérií a výstavných priestorov vrátane depozitov, ktoré inokedy spia hlbokým spánkom, za spoločnú nočnú vstupenku 150 šilingov. Popri hlavnom meste sa noc konala aj v štyroch krajinských mestách a v lichtenštajnskom hlavnom meste Vaduz.

Rakúske noviny zaznamenali, že v rozhlasovom komentári k dlhej noci „ktosi z kultúrnych osobností tvrdil, že na budúci rok by mohli noc múzeí rozšíriť aj na susedov, od Slovenska po Maďarsko.“

Proti takýmto akciám nič nemám

Uvažuje sa teda o niečom podobnom na Slovensku? Opýtali sme sa riaditeľky odboru múzeí, galérií a knižníc Ministerstva kultúry SR Andrey Doktorovej. „O akcii som čítala v novinách, ale zatiaľ sme o nej neuvažovali. Iba prednedávnom sme mali Deň múzeí, ale to neznamená, že by sme sa v budúcnosti nepriklonili aj k takej akcii ako bola Dlhá noc múzeí.“

S tou istou otázkou sme sa obrátili na sekretariát riaditeľky Slovenskej národnej galérie Kataríny Bajcúrovej. Tam nás odkázali na riaditeľku Umeleckých zbierok Slovenskej národnej galérie Alexandru Homoľovú. No ani ona, ani riaditeľka SNG neboli po celý deň zastihnuteľné.

„Proti takýmto akciám nič nemám,“ povedal riaditeľ Slovenského národného múzea Matúš Kučera. „Ale musím povedať, že na to nie sme pripravení. Bojím sa nocí slovenského podsvetia. Ak by takéto akcie mali byť - tak len na Červenom kameni, Bratislavskom hrade, Bojniciach a na Betliari. A len vtedy, keď by boli chránené. Veď je to príjemné najmä pre mladých, tí sa pod rúškou tmy môžu množiť.“

Aké atraktívne podujatia teda pripravuje Slovenské národné múzeum? „Najbližšie to budú 16. - 17. júna Hradné hry v priestoroch Bratislavského hradu.“

No pri podujatiach ako Dlhá noc múzeí nejde ani tak o propagáciu hradov, ale hlavne o to, vzbudiť záujem verejnosti o všetko, čo možno vidieť v galériách a múzeách, ktoré na chvíľu takto prudko ožijú. Je Slovensko na také niečo príliš malou krajinou?

Viedeň - Bratislava