Sedemročný Radko sotí do rovnako starého suseda a ťahá mu z rúk volant bicykla. Pridáva sa o dva roky starší Radkov nevlastný brat Miško. Schmatne korisť a chytro sa snaží ujsť dolu dedinou. V závese má Radka, ktorý natiahne paže a celou silou sotí do rozbiehajúceho sa bicykla. Miško letí na asfalt. S plačom prebehne cez ulicu a na lavičke si vreckovkou utiera krv z oškretých lakťov a dlaní. „Ja toho Rada zabijem. Stále ma len provokuje. Otec ho zmlátil preto, lebo sa mu smial do tváre. Už sa ho nebudem zastávať, nech ho zbije, kto chce!“ vychrlí Miško slová, ktoré sa doteraz neodvážil pre falošnú súdržnosť povedať.

Radko a Miško sú dve deti z Tvrdomestíc. Na tele majú pár dní staré podliatiny po bitke gumenou hadicou. Otec je kvôli tomuto činu od soboty vo vyšetrovacej väzbe. Obvinený je z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

Uderilo mu na psychiku

Rodina Jankovičových sa do Tvrdomestíc prisťahovala asi pred troma rokmi. Drobná matka Mária má šesť detí. Ich otcom, okrem najstaršieho Miška, je 32-ročný Radoslav. Rodičia nepracujú. Žijú v biede.

Vo štvrtok sa v ich dome odohrala scéna, na ktorú asi tak ľahko nezabudnú. Dvaja najstarší dostali riadny výprask. Nevedia presne povedať, prečo. „Asi mu uderilo na psychiku,“ háda tyranova manželka Mária.

Podliatiny pod tričkom

Keď sa v piatok v škole nemohol oprieť Radko o stoličku, vyhrnula mu učiteľka tričko a uvidela strašné podliatiny. Miško bol na tom o čosi lepšie. „Keď sme chceli zavolať políciu, Miško nás odhováral, že bratovi to o dva dni zmizne, že on to už pozná,“ rozpráva o prekvapujúcom správaní riaditeľka tamojšej malotriedky Mária Kanovská.

Polícia dorazila o pätnásť minút. Otca odviezla. Až do večera boli deti v topoľčianskej nemocnici na vyšetreniach. V prítomnosti kurátorky vypovedali pred vyšetrovateľom.

On pil, deti hladovali

V malom domci je neútulne a špinavo. Ťažký vzduch nechce von ani cez dokorán otvorené dvere. Rodinným klenotom je stále zapnutý farebný televízor. Deti sa motajú sem a tam, päťročná Helenka má na rukách batoľa. Aby neplakalo, ocukrí mu cumeľ. Biela fenka ňuchá koberec. Šum prehluší len ostrý krik matky.

„V žiadnom prípade s ním nechcem ďalej žiť. Chcem sa rozviesť,“ hovorí nie celkom presvedčivým tónom Mária. Cítiť, že sa kontroluje, aby nepovedala niečo zlé. Snaží sa vyvracať slová dedinčanov, že jej muž je alkoholik. Priznáva však, že keď nemal čo piť, bol agresívny. Starosta to vážnym tónom potvrdzuje: „Chodila za mnou, aby som jej dal peniaze na alkohol. Že ak jej nedám, manžel ju stlčie!“ Zatiaľ čo on si nalieval, deti jedli len suchý chlieb. Z domu veľmi nevychádzal. Ani deti.

Vytrhané vlasy

„Či som ich aj ja bila? No povedz, Miško. Tak som ich bila, že som im povedala, len aby jačali a revali, aby si otec myslel, že ich bijem!“ kyvká hlavou a balí si cigaretu Mária. Aj ona si Radoslavovho teroru užila dosť. Počas tehotenstva jej vraj manžel vytrhal vlasy tak, že mala holé miesta na hlave.

„Keby môj muž takto zbil decko, zabijem ho. Ale ja mám, našťastie, dobrého muža,“ rýchlo mení tón Máriina kamarátka zo susedstva.

Vyšetrite pokazený zips!

„Keď deti nastúpili do školy, boli veľmi zanedbané. Miško ani nepoznal farby, nevedel, čo je ceruzka, nerozoznal písmeno od čísla. Po mesiaci prišla matka do školy a pýtala sa ma, ako je to možné, že ešte nevie čítať. Hneď navrhovala osobitnú školu. Chodila za nami s banalitami, žiadala napríklad vyšetriť, prečo sa pokazil zips na aktovke,“ opisuje skúsenosti riaditeľka Kanovská. Dodáva, že si aj myslela, že deti doma bijú. Tie to však zatĺkali. Vraj im matka pohrozila, aby radšej klamali, že doma je všetko v poriadku. „Na oko to tak aj malo vyzerať. Ak im nemohla dať desiatu, to ich radšej ani do školy nepustila,“ hovorí.

Miško a Radko nie sú veľmi obľúbení v triede aj preto, že nemajú čisté oblečenie.

Prvý väčší dôkaz o domácom terore sa objavil koncom minulého roku, keď mal Miško škaredú modrinu na celom líci. Učiteľky ho posielali k doktorke. „Potom nám povedal, že to má z alergie. Ale tomu nikto neuverí,“ hodnotí riaditeľka. Piatkové odhalenie bolo poslednou kvapkou.

Budúcnosť je neistá. „Ona to zvládne, ona je šikovná. Len nech nedajú deti do domova,“ prihovára sa stará mama. Ani Mária sa nechce šiestich detí vzdať, tvrdí, že na nich jej záleží najviac. Peniaze ani majetok nemá. Chystá sa predať staručkú škodovku a odísť bývať do krízového centra, lebo dom je mužov.

JURAJ GERBERY