VÝTVARNÉ UMENIE
Kolážové vyvrcholenie všestrannej tvorby
Adolf Hoffmeister: Koláže, Galerie Millennium, Praha. Výstava trvá do 30. septembra
Nedávna rozbesnená vltavská riava, ktorá nechala aj na kultúrnom živote pražskej metropoly ťažko reparovateľné a často nenahraditeľné škody, reálne ohrozovala aj malostranskú Galériu Millennium. Nakoniec na ňu nedosiahla, a keby inde táto najskôr storočná a potom až päťstoročná voda nespôsobila takú hroznú spúšť, dalo by sa žartovať o tom, že cúvla pred inou storočnicou.
Nedožité jubileum Adolfa Hoffmeistera (1902-1973), maliara, spisovateľa, publicistu, ilustrátora a karikaturistu, ale aj v rokoch 1948 až 1951 československého veľvyslanca vo Francúzsku, ktoré mu vo vojnovom období bolo druhým domovom, pripomína táto komorná výstava ukážkami jeho ďalšej umeleckej aktivity. Koláže z posledných troch rokov jeho života, v čase normalizačného zákazu vystavovania a publikovania, sú pre mnohých, ktorí majú tohto všestranného tvorcu zafixovaného najmä ako nezameniteľného karikaturistu slávnych osobností, viac než len prekvapením.
Doteraz totiž chýba ucelený pohľad na bohatý a činorodý, ale aj peripetiami doby poznačený život tejto výraznej postavy československej kultúry. A práve koncepcia malostranskej expozície poznaním nielen kolážovej techniky, ale rovnako obrazu duše a mysle starnúceho umelca, kde sa pôsobivá intímna autorova téma smrti prelína s obavami o osud celého ľudstva, je ďalším vzácnym príspevkom ku komplexnému poznaniu Hoffmeisterovho diela.
HODNOTENIE: ****
ALEXANDER BALOGH
LITERATÚRA
Belleville je zemepis zmierený s dejepisom
Daniel Pennac: Obchodnice s prózou. Preložila Vlasta Misařová. Dauphin. Mladá fronta, Praha 2002
Ľudské skupiny, spoločnosti, civilizácie, vrátane malých skupín, sú ako rodiny. Tvoria sa na základe toho, že jedni členovia sú vzorom a tí druhí odstrašujúci príklad. Tí potom hrajú úlohu obetných baránkov - myslí si Daniel Pennac. Hľadanie obetného baránka a jeho obetovanie, je jedným z veľkých mechanizmov ľudského združovania. „Preto som vymyslel postavu, ktorá by bola profesionálnym obetným baránkom, teda bola by platená za to, že jej nadávajú namiesto všetkých ostatných. No a tento chlapec má rodinu - sú to Malaussenovci - celá sága je o ňom a o nich.“
Daniel Pennac zaobchádza s postavami z parížskeho predmestia Belleville tak familiárne, že čitateľ, ktorý jeho predchádzajúce knihy nečítal, ľahko stratí orientáciu. Belleville je najbizarnejší kus Paríža, štvrť polorozpadnutých ulíc a domov, Paríž s mozaikou osudov starousadlíkov a prisťahovalcov. Svet v malom, pravý, nie drahý skanzen, čo sa ukazuje turistom. Štvrť, nad akou permanentne visí hrozba, že jedného dňa prídu buldozéry, aby urobili miesto hypermarketom, takže z nej zostanú už len historky v knihách.
V tejto vystupujú - rozprávač Benjamin, najstarší, náhradný otec a profesionálny fackovací panák, doma aj v práci. Je tu Julius, pes, nie vždy ideálne voňajúci epileptik, ktorý dokonale politicky korektne, buduje „psie pomníky“ pred plagátmi rasistických politikov. Potom je tu kopa Benjaminových súrodencov, a najmä je tu Klára, a tiež Tereza „svätá“ tak, ako jej vo Francúzsku tak sväto znejúce meno, s jasnovideckými schopnosťami. A potom ešte Júlia, aj tá je dôležitá - príroda jej pridelila úlohu krásnej ženy, a tak najčastejšie zo všetkých hovorí „milujem ťa“.
Kto má pôžitok zo slovného humoru, sebavedomia anarchie a pestrofarebných postáv, bude rád. Ale pozor! Po jednom hlte sa už nedá prestať.
HODNOTENIE: ****
ANDREA PUKOVÁ
