J. Adamec je v tom svojím spôsobom nevinne. F. Laurinec bol k nemu profesionálne nehumánny. Nepostrehol , že nehynúce hráčske zásluhy J. Adamca jasne zatienili jeho trénerskú kariéru, ktorá sa zďaleka neleskla úspechmi ako z čias, keď pozdravil Brazíliu hetrikom. Teraz po prehre v Azerbajdžane sa J. Adamec ocitol v pasci straty dôstojnosti.
Nevidí dôvod na odstúpenie, chváli hru, prístup svojich hráčov, vyspelosť súpera, haní nepriazeň šťasteny, „vysvetľuje“, že sme nedali gól, dostali dva a pritom obrana zahrala dobre (!!!). Má čisté svedomie, je presvedčený, že všetko urobil dobre. A nakoniec prichádza na to, že aj po 40 rokoch pri futbale sa musí stále učiť.
Učia sa a snažia sa s tým najlepším úmyslom milióny ľudí. Školáci, šoféri, lekári i umelci však musia dosahovať aj výsledky. Základný futbalový motív je zakotvený v pravidlách, ktoré hovoria, že vyhráva ten, kto dá viac gólov. O úprimnej snahe a presvedčení nie je v nich ani zmienka, v profesionálnych podmienkach dokonca vyznievajú ironicky. Slovenský futbal nastupoval do kvalifikácie MS s cieľom postúpiť, prijateľnejší žreb neexistoval.
Bývalý útočník Jozef Adamec nenašiel na jeho splnenie tvorcu hry ani strelca. Po prehre vo Švédsku sa neúprosne naplnil predpoklad, že po prvej výsledkovej kríze nastane kríza vzťahová. Kapitán Varga si vynútil zmenu v organizácii obrany, v Azerbajdžane sme nehrali dovtedy používaný systém s liberom, ale v línii.
Prehrali sme rovnako ako vo Švédsku 0:2 a Varga zobral vinu chlapsky na seba. Jeho odvaha slušným tónom ventilovať svoj názor bola sympatická. Na druhej strane však podopieranie vlastnej, Greškovej či Karhanovej autority argumentáciou, že ide o futbalistov, ktorí niečo odohrali v anglickej, talianskej či tureckej lige, pobúrilo fanúšikov ako lacná frajerina. Čo títo sebavedome sa vypínajúci borci v zahraničí naozaj odohrali?
Potvrdil sa tak ďalší odvážny názor Samuela Slováka (J. Adamec ho pohotovo onálepkoval ako hlas rebela), že reprezentačný tréner je v núdzi alibista.
Ak mal niekto v reprezentácii reálny futbalový nárok, aby Adamec rešpektoval jeho predstavu o optimálnom poste, tak to bol Moravčík. Ten niečo vo francúzskej a škótskej lige odohral, na MS v Taliansku urobil svojimi centrami zo Skuhravého hviezdneho „bombera“. Adamec ho však tvrdošijne posielal zo stredu poľa hore až ho definitívne znechutil. Po Švédsku však už pred hroziacou hráčskou presilou cukol.
