a na tureckej indispozícii v podobe remízy s Macedónskom.
Po kvalifikačnej prehre v Azerbajdžane 0:2 prezident zväzu František Laurinec na otázku týkajúcu sa zotrvania trénera Adamca vo funkcii odpovedal potrebou riadne sa na to vyspať.
Keby bol F. Laurinec sám prebudený a elementárne slušný, najprv by uvažoval o vlastnej rezignácii. Azerbajdžanské waterloo má na svedomí on sám od chvíle, keď si po odstúpení Dušana Galisa vybral za strojcu splnenia postupového cieľa J. Adamca, čím sa ako manažér ľudských zdrojov diskvalifikoval.
F. Laurinec podcenil dlhoročné skúsenosti s kapacitou komunikačných schopností J. Adamca. Ignoroval aj čerstvú varovnú analógiu spod spoločnej strechy o pár poschodí vyššie s ďalším Jozefom, hokejistom Golonkom. Akokoľvek boli obaja výnimočnými hráčskymi osobnosťami, úspech vo funkcii reprezentačného trénera stojí a najmä padá s úrovňou diplomatickej výbavy.
Okrem toho, že F. Laurinec po plamenných rečiach o obnovení dôvery v zatekajúcom futbalovom dome (narážka na svojho predčasne zosadeného predchodcu M. Služaniča) hneď na začiatku svojich funkcionárskych kľučiek poprel zásadu, že reprezentačný tréner nemá mať záväzok s klubom. (Adamec sa nevzdal klubovej lavičky v Prešove).
