Stanislav Párnický a učiteľky. Diane Mórovej (vpravo hore) sa vyhol osud mladých hercov, známych iba ako hlas z dabingu. Hoci je tiež obsadzovanou dabingovou herečkou, ide z roly do roly v domovskom SND, hosťuje v Štúdiu L+S, hrá v českých aj slovenských filmoch, televíznych inscenáciách a má šťastie aj na televízne seriály. Pred Zborovňou si po boku Mariána Labudu zahrala napríklad v Silvánovcoch. Oľga Belešová (vpravo dole) zase donedávna sedela na dvoch stoličkách. Hrala síce v divadle GUnaGU, ale zároveň pracovala ako novinárka v našich novinách. Kvôli Zborovni sa však teraz musela rozhodnúť – a tak dala na čas žurnalistike zbohom a venuje sa iba herectvu.
Toto nie je v scenári. Riaditeľ školy pobozkal svoju podriadenú iba na želanie fotografa. A musíme skonštatovať, že Marián Zednikovič bozkal Zuzanu Fialovú veľmi nesmelo a krátko.
Bohvie, koľkokrát klapne klapka, kým sa dokončí prvý slovenský sitcom?
Božidara Turzonovová má jednoducho šťastie. Zažila boom pôvodnej televíznej tvorby, dnes až idealizované televízne pondelky, a teraz, keď už pôvodná tvorba v televízii takmer neexistuje, hrá v sitcome.
Keď asi pred troma rokmi kráčal režisér Stanislav Párnický po Bratislave, občas naňho pokrikovali študenti – aha, ide Zborovňa! To sa mu pri filmoch Kára plná bolesti a Južná pošta nestávalo. Nič sa nedá robiť, najväčšiu popularitu prináša masová zábava. V tom čase sa práve vysielal jeden z prvých slovenských televíznych „sitcomov“ – Zborovňa. Nič to, že išlo viac-menej o experiment, lebo s takouto pôvodnou tvorbou neboli u nás dovtedy takmer žiadne, a určite nie dobré, skúsenosti. Hoci sa na Zborovňu spočiatku frflalo, obsmievala sa a navyše ju vysielali na „utajenom“ kanáli, akým bola Luna, našlo sa dosť divákov, ktorých zaujala. Dosiahla až prekvapujúco slušnú sledovanosť, aj kladnú odozvu. Až teraz sa však televízny učiteľský zbor dostane do skutočnej konfrontácie s úspechom či neúspechom. Slovenská televízia totiž kúpila všetkých tridsaťdva častí a od minulého týždňa začala nakrúcať osemnásť nových dielov. Vysielať sa budú od 8. januára budúceho roka až do Vianoc. No a ak televízny učiteľský zbor prirastie divákom k srdcu, bude sa v pokračovať v príprave ďalších dielov. Na slovenské pomery ide teda o nevídane rozsiahly projekt pôvodnej dramatickej tvorby. A to autor scenárov, divadelník Viliam Klimáček spočiatku ponuku napísať televízny sitcom odmietol. Hoci sa k zaznávaným žánrom v divadle GUnaGU vždy hlásili (na repertoári mali napríklad Barbarellu, inšpirovanú komixami, kde hral Klimáček zostarnutého Batmana), televízny sitcom sa mu už videl priveľa. Napokon si však povedal, že je to predsa len výzva, najmä keď živí rodinu ako literát na voľnej nohe. Prepokladal, že aj tak zostane len pri pár častiach, najmä keď s pilotným dielom nebol veľmi spokojný. Všetko však bolo napokon inak. Ukázalo sa, že on, herci aj režisér iba potrebovali čas, aby našli grif na osobitý žáner, a materiál sa začal rozrastať, postavy ožívali. Nové vetry privial nepochybne aj nový spoluautor epizód Radek Bachratý, ktorý bol pri prvej sérii iba autorom námetu. Teraz jednotlivé časti píšu viac-menej na striedačku.
Zvonííí
Prvý september je až zajtra, ale učitelia už zopár dní sedia v zborovniach. Obsadené sú aj stoličky improvizovanej zborovne v Mlynskej doline. Až do októbra tu budú pred kamerou riešiť školské peripetie Božidara Turzonovová, Diana Mórová, Zuzana Fialová, Oľga Belešová, Marián Zednikovič, Richard Stanke a Ján Kroner. Budú tu spolu zavretí skoro dennodenne, až do októbra. Našťastie, už pri prvých častiach si vyskúšali, že spolu celkom dobre vychádzajú, takže ponorková choroba nehrozí.
Nakrúca sa od rána do večera, protagonisti sú skoro stále v zábere. Niet veľa času na rozhovory. Našťastie, keď sme prišli do štúdia, Marián Zednikovič a Zuzana Fialová ešte čakali, kedy vstúpia do deja.
Sitkomy sú fajn
Zuzana Fialová v sexi tričku a koketnej čiapke predstavuje najmladšiu obyvateľku zborovne. Zaujímalo nás, či sama sleduje sitkomy.
„Jasné, sitkomy sú fajn. Najmä o jedenástej v noci, keď sa už nedokážem na nič sústrediť a ešte potrebujem žehliť, sú pre mňa životabudičom. Nielen obligátni Priatelia, veľmi som si obľúbila napríklad seriál Grace to zvládne. Pri posledných košeliach som si vždy vravela, ježiš, zvládne to Grace, zvládnem to aj ja.“
A čo slovenské sitkomy?
Vy nejaký poznáte? Neviem, či Zborovňa sa dá nazvať sitcomom. Je to podľa mňa nový žáner. Dača Turzonovová vtipne poznamenala, že v našom prípade nie je slovo sitcom odvodené od situačnej komédie, ale od slova sitting. Sedíme a rozprávame. Nie je to postavené na akcii, ale na slovnom humore.
Aké ste mali odozvy, keď sa Zborovňa vysielala?
V okruhu ľudí, s ktorými mám osobný kontakt, dobrý. Ich to celkom zabávalo. Ako reagoval bežný divák vlastne ani neviem. Ale keď som ležala v nemocnici, spolupacientka ma najprv pozorovala, no potom to nevydržala: Nehrali ste vy v Zborovni? A ja som rozmýšľala, ako do takej slovenskej – no, povedzme, tvorby – dostali americkú herečku.
Ako ste s účinkovaním v Zborovni spokojná vy sama?
Je to príjemnejší spôsob zarábania peňazí ako v dabingu. Nové diely sa mi zdajú lepšie. Predsa len, vtedy to aj pre Vila Klimáčka bolo nové, nevedel, do čoho ide. Teraz už mal pri písaní možnosť konfrontovať sa s výsledkom, navyše, už píše viac na nás. Každý sme svoju postavu oživili, dodali jej istý rozmer, s ktorým on teraz môže pracovať aj v texte.
Viete si samu seba predstaviť ako učiteľku?
Rozmýšľala som nad tým, lebo herec má možnosť učiť na VŠMU či konzervatóriu. Aj som dostala ponuku, lenže, mám malé dieťa a mám problém naučiť ho jesť správne príborom. Ako mám teda pätnásť detí učiť niečo o emóciách?
Aký ste mali vzťah s učiteľmi vy?
Som z tých, ktorí majú problémy s autoritou, čo sa v skoršom veku, samozrejme, týkalo hlavne učiteľov. Pokiaľ si dal námahu brať ma ako jednotlivca, bolo to v poriadku. Pokiaľ chrlil záplavy klišé, vehementne som sa bránila.
Mnohí učitelia, najmä na základných školách, majú tendenciu skôr lámať, než sa zaoberať individualitami.
Mňa začali skôr ignorovať. No najmä, hoci vo vzťahu k učiteľom som bola problematická, vždy som sa dobre učila. A so samými jednotkami sa žiak predsa len ťažšie láme. Ale aj tak som to v piatej triede dotiahla na návrh dvojky zo správania. Naši skoro omdleli, lebo boli presvedčení, že s mojou školou je všetko v najlepšom poriadku. Lenže, oni netušili, že na konci žiackej knižky je ešte časť na poznámky, a tých som mala more. Najviac mi ich dávala ruštinárka, mne jedinej ich dokonca vpisovala červeným perom. Ale myslím si, že ma mala celkom rada. V podstate som ju zabávala. Na koho však fakt rada spomínam, bol náš triedny profesor na základnej škole. Už to, že bol muž, veď na zéeškách učili samé ženy. Učil nás zemepis a telocvik a vedel veľmi rýchlo a veľmi presne hádzať kriedou alebo obrovským zväzkom kľúčov. Neunúval sa upozorňovaním, Fialová, ticho! Rovno po mne hodil, čo mal práve poruke. A keď sme hnevali, celá trieda sme chodili aj dve – tri hodiny po Petržalke s vedrom a zbierali odpadky. Inak, celkom dobrá metóda, myslím, že by sa mohla ujať na slovenských školách. No a ešte nás nechal celú vyučovaciu hodinu vykladať a skladať stoličky. Kombináciou týchto metód dosiahol, že na jeho hodinách sme boli tichí a dobrí.
Prázdniny sa aj pre vás ako pre herečku skončili. Aké boli?
Mala som krásne leto, na mesiac a pol som nevzala žiadnu prácu, pretože som bola ku koncu sezóny už vyčerpaná. Skoro tri týždne som strávila v Nízkych Tatrách – mimochodom, nečakala som, že sa tam tak zlepšili služby – a potom som bola dva týždne na lodi na mori. Všetko s mojím päťročným synom, takže aspoň mesiac ma nebudú trápiť výčitky, keď začnem znovu naplno pracovať.
Zjaví sa Buntaj?
Na rozdiel od Zuzany Fialovej, sršiacej temperamentom, Marián Zednikovič pôsobil seriózne a unavene. Seriózne preto, že bol atypicky navlečený do obleku – hrá totiž riaditeľa súkromného gymnázia. A unavene preto, že cez leto príliš neoddychoval. S výnimkou pár dní v Chorvátsku bol stále v Bratislave. Mal na starosti Letné shakespearovské slávnosti a teraz nakrúca. No neprekáža mu, že si kvôli Zborovni odrezal z končiacich sa divadelných prázdnin. Naopak, považuje za úžasné, že sa Slovenská televízia rozhodla dať nevídaný priestor pôvodnej dramatickej tvorbe. Priznal sa tiež, že ako študent mal k učiteľom vcelku pozitívny vzťah.
„Na základnej škole som sa učil veľmi dobre, nemal som problémy. Najtvrdší postih bol, keď som v štvrtej triede musel stokrát napísať: „Bez dovolenia súdružky učiteľky nesmiem svojvoľne k potoku.“ Trocha inak to bolo na strednej. Chodil som na novootvorené gymnázium Ivana Horvátha, kde bolo desať prvých tried, z toho tri dievčenské. Takže, čo už som tam ja mohol premýšľať o učení? Čo mi išlo ľahko, s tým som problémy nemal, ale kde sa bolo treba učiť systematicky, v tom som začal lietať. Ale keďže som bol nekonfliktný, školami som prešiel bezúhonne.“
Učiteľský kolektív, ktorý má ako riaditeľ pod palcom, je nemenný. Len občas ako hosť vstúpi do zborovne nejaká postava. Anna Šišková si zahrala novinárku, František Kovár farára. No jedna postava, hoci sa spomína snáď najčastejšie, tam ešte nikdy nevstúpila. Školník Buntaj.
„Verím, že napokon sa objaví. V jedinom zábere. Napríklad nakukne do riaditeľne – pán riaditeľ, niekto na vás vonku čaká! A bude ho hrať niekto veľmi slávny,“ premýšľa Marián Zednikovič a odkráča na pľac.
Uvidíme, či autori jeho návrh prijmú.
FOTO – PAVOL MAJER
