FOTO PRE SME - MILAN TALARČÍK
dubákov.
„Tieto pochádzajú z Lopušnej doliny. Sú pekné, zdravé. Kilo za stovku. Krabicu za 350,“ presviedča o výhodnej kúpe Tomáš. Chlapcovi zo Svitu by ste nehádali viac ako 14. Hubárčením si zarába na motorku. Denne zarobí približne osemsto korún. „Chodil by som na nej na huby. Do Lopušnej, na Važecké lúky. To sú najlepšie rajóny. Sú blízko Svitu, takže stačí vstať o siedmej, niekedy aj o ôsmej,“ vysvetľuje Tomáš.
Ranné vstávanie je už trocha náročnejšie pre partiu popradských stredoškolákov, ktorá vstáva každé ráno o pol štvrtej ráno, aby stihla osobák do Svitu. Odtiaľ sa rozlieza za svojimi úlovkami. Za najlepšiu lokalitu považujú Važec, Lučivnú a Štrbu. „Huby sú našou každoročnou prázdninovou aktivitou. Dnes sme doobeda nazbierali štyri košíky. Zberáme len hríby,“ povedal nám Miki. Baviť sa o cene veľmi nechcel, pevné ceny neexistujú. Svoje zohrá solventný výzor zákazníka i evidenčné číslo jeho auta. „Ak vyzeráte zazobane a auto máte s bratislavskou značkou, ceny idú hore,“ hovorí Miki.
Raj hubárov je aj na Šarpanci. Na výpadovke na poľské hranice je dosť húb i klientov. Miro má bezmála tridsať a je bez práce. Hubami, na ktoré chodí od mala, si privyrába na živobytie. Zbiera všetky druhy a vylučuje, žeby niekto mohol mať po ich skonzumovaní zdravotné problémy. Za najlepšiu lokalitu považuje Šarpanec a Lendak. „Dnes som tam za dve hodiny nazbieral s bratom tri košíky. Predám ich približne za dve tisícky,“ prezradil nám Miro. Pred rokom ale vraj nazbieral oveľa viac. „Najradšej predávam Nemcom a Rakúšanom, lebo tí nevyjednávajú. Stáva sa, že otvoria peňaženku a vyberiem si toľko, koľko uznám za vhodné. Minulý rok som raz zobral i dvesto mariek. Teraz už majú euro a človek si teda musí zvykať na nové kurzy,“ hovorí Miro. Slušní zákazníci sú Poliaci a z našich Bratislavčania.
Kšeft by mohlo prekaziť stretnutie s lesnou strážou. „Hubárov je ale veľa a strážnikov málo. Keď ma chytia, dostanem pokutu. Ale na hubách zarobím viac!“ vysvetlil nám jeden z nich.
