Dejiskom slávnostného aktu podpísania ústavy bola 3. septembra 1992 večer Rytierska sieň Bratislavského hradu. Na snímke nesie text ústavy Jozef Prokeš, štátny znak Vladimír Bajan, pečať Milan Ftáčnik a vlajku Marián Andel. FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
BRATISLAVA - Deň prijatia slovenskej ústavy, 1. september, je štátnym sviatkom. Prezidentovi republiky Rudolfovi Schusterovi k nemu zablahoželal aj prezident USA George Bush.
Jeden z autorov ústavy, Milan Čič, ktorý bol neskôr prvým predsedom Ústavného súdu, považuje ústavu za dobrú, hoci iste „mohla byť dokonalejšia“. Také však podľa neho mohli byť aj jej posledné zmeny, ktoré parlament prijal vlani. „Ústava môže byť akokoľvek dobrá, ak nie je vôľa ju aplikovať, môžu sa vyskytnúť kolízne situácie,“ nazdáva sa Čič.
Tie nastali už krátko po prijatí ústavy, keď sa podľa spoluautora jej novely Petra Kresáka ukázali nedostatky. Spomenul vážne kompetenčné konflikty medzi prezidentom, vládou a parlamentom a kauzy spojené so spornými referendami. Vtedajšia ústava napríklad umožňovala, aby bol prezident prítomný na schôdzach vlády a predsedal jej. Kresák podotkol, že išlo o nezmyselné ustanovenie a ak by to bývalý prezident Michal Kováč využíval, dochádzalo by k „absolútnym stretom“.
Kresák hovorí, že predstava o nemennosti textu ústavy je mylná. „V Nemeckej spolkovej republike bol vyše päťdesiatkrát zmenený, podobne to robili aj Francúzi a Taliani.“
Peter Kresák, ktorý je spolu s Ladislavom Oroszom, Ivanom Šimkom a Pavlom Hrušovským predkladateľom minuloročnej rozsiahlej novely, tvrdí, že je v poriadku, ak je deň prijatia ústavy štátnym sviatkom. „Treba pestovať pocit vlastenectva aj cez výročie prijatia základného zákona. Je povinnosťou nás všetkých profesionálov, aby sme sústavne vynakladali úsilie, aby bol čo najlepší, lebo len vtedy prináša osoh.“ (sp)
