Keďže vodné dielo stále nie je dobudované z maďarskej strany podľa pôvodného zámeru, elektráreň nemôže dodávať plánovanú cennejšiu špičkovú energiu v čase najväčšieho dopytu. Pracuje priebežne. V súčasnosti produkuje približne desatinu elektriny spotrebovanej na Slovensku.
Celkové náklady na Vodné dielo Gabčíkovo, vrátane investícií do vodovodov, kanalizácií, úpravní vôd, čistiarní odpadových vôd pre okolité obce sa podľa odhadov vyšplhali na vyše 1,3 miliardy € (40 miliárd Sk).
Hoci presné náklady možno len ťažko vyčísliť, podľa odborníkov, ktorí sa podieľali na dobudovaní vodného diela, sú už dávno splatené.
Keď sa energetikov spýtate na životnosť zariadení vodných elektrární, hovoria o minimálne 50 rokoch pri dodržaní štandardnej údržby technológie.
Zmluva o výstavbe sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bola podpísaná ešte v roku 1977. Náklady si mali deliť vtedajšie Československo a Maďarsko na polovicu.
Dodnes sa hovorí o troch hlavných dôvodoch významnej medzinárodnej investície. Posilniť energetickú sebestačnosť výrobou zelenej energie.
Zároveň sa malo zabrániť pravidelným záplavám, ktoré mali v danom regióne ničivé dôsledky najmä v rokoch 1954 a 1965.
Nemenej dôležité bolo aj zlepšenie plavebnej cesty po Dunaji.
Po tom, čo maďarská vláda v roku 1989 výstavbu prerušila a neskôr zmluvu aj jednostranne ukončila, bola namiesto stupňa v Dunakility a vyrovnávacej vodnej elektrárne v Nagymaros vybudovaná hať i elektráreň v Čunove. Dunaj bol teda prehradený iba na slovenskom území tak, aby sa voda mohla dostať na turbíny v Gabčíkove.
Vodné dielo v Gabčíkove tvoria dve hlavné časti. Dve plavebné komory a plne automatizovaná prevádzka vodnej elektrárne. Ponad vodný stupeň vedie cestný most. Voda preteká z priehradnej zdrže (vpravo) cez turbíny a pokračuje cez odpadový kanál (vľavo) do Maďarska.
V objekte elektrárne je nainštalovaných 8 hydrogenerátorov s výkonom po 90 MW, ktoré sú poháňané Kaplanovými turbínami.
Pod generátormi elektriny je umiestnené olejové hospodárstvo, prostredníctvom ktorého sú ovládané a regulované turbíny.
Vodný vír za turbínou.
Monitorovanie tlaku oleja.
Protipožiarne prístroje sú v objekte veľmi dôležité.
Monitorovanie oleja.
Na prevádzku technológie sa využíva aj stlačený vzduch.
Zo šiestich hydroagregátov je výkon vyvedený cez zapuzdrené vývody a transformátory do rozvodne veľmi vysokého napätia.
Z vonkajšej rozvodne veľmi vysokého napätia 400 kV sú vývody vyvedené aj do Maďarska.
Portálový žeriav, ktorý slúži na údržbu vodného diela.
Dve plavebné komory ročne bezplatne využije asi 19-tisíc plavidiel.
Rozmery každej z komôr sú 34 x 275 m s minimálnou hĺbkou vody 4,5 m.
Plavidlá prekonávajú výškový rozdiel aj 23 m za 18 až 20 minút.
Plavebné komory sú súčasťou medzinárodnej plavebnej cesty Rýn - Mohan – Dunaj, ktorá spája Severné more s Čiernym morom.
V 2. polovici 20. storočia dno Dunaja poklesávalo. Po výstavbe vodných diel na Dunaji v Rakúsku bol chod splavenín a plavenín obmedzený a štrkopiesku pritekalo menej. K poklesu údajne prispelo aj enormné bagrovanie štrkopieskov. Bratislavské prístavy boli v čase nízkych prietokov „privysoko", lode do nich jednoducho nemohli vplávať. Priamo v prístavoch nebolo dno možné bagrovať. Tento zásah by mohol ovplyvniť výdatnosť studní v okolí.
Plánovaným vzdutím hladín výstavbou vodných diel Gabčíkovo a Nagymaros sa mali podstatne zlepšiť plavebné pomery aj pod obcou Palkovičovo, kde vyúsťuje odpadný kanál z Gabčíkova. Pre chýbajúcu časť diela sú však od Palkovičova po Nagymaros počas časti roka podmienky pre plavbu nevyhovujúce.
Riadiaca centrála je umiestnená na tridsaťmetrovom pylóne.
Maďarská strana odôvodňovala stopnutie projektu drastickými zásahmi do prirodzeného prostredia. Rozmanitosť druhov rýb zostala podľa monitorovania a analýz na slovenskej strane zachovaná. Ochranári však upozorňujú, že celkové množstvo rýb sa znížilo.
Vodnú elektráreň Gabčíkovo s inštalovaným výkonom 746,54 MW vlastní Vodohospodársky podnik, š.p.. Slovenské elektrárne ju prevádzkujú.
Najväčšia vodná elektráreň na Slovensku mala pôvodne vyrobiť pri špičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh za rok. Na internetovej stránke Slovenských elektrární, a.s., bolo v júni 2012 uvedené, že aktuálna priemerná ročná výroba predstavuje 2200 GWh.
Fotografie vznikli v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. FOTO: Miro Nôta
Autor: SIEA, FOTO: Miro Nôta
