Člen Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave Richard Stanke je známy svojským zmyslom pre humor. Televízna relácia HaHaló, ktorú si diváci obľúbili v dnes už neexistujúcej televízii Luna, bola pre neho šitá na mieru. Aj v súkromí sa rád zabáva telefonovaním a vymýšľaním pascí na kamarátov. Našťastie, je obklopený ľuďmi so zmyslom pre humor. Po predstavení rád zájde na šálku čaju s mliekom a medom, čiernej káve sa už niekoľko rokov programovo vyhýba. Vonkoncom nie je technický typ, zato rád cestuje, najradšej má spontánne rozhodnutia, sadne do auta a ide za svojim cieľom. Počúva Stinga, Hanu Hegerovú, Lenku Filipovú, ale prinúti sa aj na operu. Už šesť rokov chodí pravidelne do posil?ovne, čo je jeho jediná závislosť. Okrem predstavení v SND účinkuje v televízii, filme, rozhlase, a v dabingu.
Najobľúbenejšie slovné spojenie?
"Láska hory prenáša" a "Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si občanom Slovenskej republiky".
Najmenej obľúbené slovné spojenie, alebo veta?
"Je to na dobrej ceste." Túto vetu neznášam, či už je spomenutá v súvislosti s kumštom, alebo medicínou.
Čo považujete za najväčší gýč?
Biele stoličky z umelej hmoty skrášľujúce záhradky reštaurácií.
Čo vás v živote najviac fascinuje?
Človek ako taký.
Čo vás vie najviac podráždiť?
Klamstvo a agresivita.
Aká je vaša najmilšia asociácia - zvuk, vôňa, alebo aj farba?
Hudba a vôňa mi dokážu do detailov pripomenúť konkrétnu situáciu aj spred niekoľkých rokov.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Zdravie.
S čím nechcete mať nič spoločné?
S nacionalistami, rasistami a s HZDS.
Kedy a kde sa vám dýcha najlepšie?
Pri mori s príjemnými ľuďmi.
Čo by ste najradšej robili, keď máte nával práce?
Najradšej by som odcestoval na nejaký dlhodobý študijný pobyt.
Na čo si najčastejšie spomeniete 5 minút pred vystúpením?
Ako kedy. Keď mám napríklad v predstavení veľa prevlekov, najčastejšie mi napadne, aby sa nezopakovala situácia, ako keď som sa v istom predstavení potreboval rýchlo prezliecť a zasekol sa mi zips. Niekedy rozmýšľam nad tým, akí diváci asi sedia v ten večer v hľadisku.
Čo si najradšej odkladáte a nedokážete vyhodiť?
Veci, ktoré mi pripomínajú blízkych ľudí.
Čo najradšej odhadzujete?
Raz za rok obnosené šatstvo.
Čo vás vie najviac rozosmutniť?
Zlé spomienky.
Čo rozveseliť?
Moji kamaráti.
Čo by ste najradšej robili, keby ste neboli hercom?
Prácu pre tretí sektor.
Ako vyzerá váš najkrajší deň?
Taký ma ešte len čaká.
Čo je najväčší smútok?
Ako pre koho. Bývam smutný aj z toho, keď za celý deň nestretnem pozitívneho človeka, alebo keď mi už od rána sedí na pleci depresia.
Z čoho viete prežiť najväčšie zúfalstvo?
Zo straty blízkeho človeka.
Čo vás napĺňa najväčším šťastím?
Láska a práca.
Kto je váš najlepší kamarát?
Saša Grusková, Helenka Krajčiová, Juraj Johanides a Lojzo Dittrich.
Do čoho vkladáte najväčšiu nádej?
Do vzťahu dvoch ľudí.
Vaše najobľúbenejšie sviatky?
Letné prázdniny.
Čo najviac obdivujete na ženách a čo na mužoch?
Na ženách obetavosť pre rodinu a materstvo, na mužoch čestnosť, priamosť a odvahu.
A čo na ženách a mužoch neznášate?
Klebetenie.
Čo najmúdrejšie ste kedy urobili?
Vždy dávam na svoju intuíciu.
A povedali?
To ešte len poviem. Teda dúfam.
A čo najmúdrejšie ste kedy počuli?
Vždy zváž, čo povieš.
Najkrajšia kniha?
Coelhova kniha "Sedela na brehu rieky a plakala".
Váš najzúfalejší čin?
Nemám taký.
Kam sa najradšej vraciate?
Rád by som sa vrátil do Neapolu a Ríma.
Pri akej činnosti sa najčastejšie prichytíte?
Kvôli filmovačke si nechávam na brade rásť tzv. mušku. Nie som na to zvyknutý, takže stále si ju naťahujem a chytám.
Čo vás najlepšie vystihuje?
Neúnavný optimista so sklonom k občasnému pesimizmu.
Autor: Oľga Belešová/Foto: Roman Ferstl
